Ak sa pohybuješ po "dolnom meste" v Martine, možno si ani neuvedomíš, prechádzaš okolo budovy, ktorá prežila za ostatných 100 rokov viaceré dejinné zvraty: prvú republiku, zákaz spolkov, vojnový štát, socializmus aj dnešnú samosprávu. Sokolovňa nie je len telocvičňa - je pamätníkom občianskej spoločnosti, jej potlačenia aj postupnej premeny. Vznikla z iniciatívy miestnej jednoty Telocvičná jednota Sokol, ktorá v Martine pôsobila od roku 1919 a patrila k významným spolkom podporujúcim telesnú výchovu i spoločenský život.
Mesto vykúpilo pozemok na dolnom meste a darovalo ho Sokolu na výstavbu vlastnej budovy. Pozemok sa pôvodne nachádzal neďaleko dnešného centra, v čase výstavby v podstate na okraji Martina. Po neúspešnej architektonickej súťaži, do ktorej sa zapojilo 29 architektov, vznikol úspornejší projekt, ktorý v roku 1924 vypracoval staviteľ František Morávek. Samotná výstavba prebehla v rokoch 1924-1925 a reliazovala ju vtedajšia miestna firma Hlavaj - Palkovič - Uličný. Sokolovňa slúžila ako telocvičňa, spoločenská sála a centrum spolkového diania - bola miestom stretávania, cvičenia aj kultúrnych podujatí.
Zásadný zlom nastal v decembri 1938, keď bol Sokol na Slovensku zakázaný a jeho majetok zhabaný. Budova tak stratila svoju pôvodnú spolkovú identitu a prešla pod nové, štátom riadené štruktúry. Po roku 1948 sa telovýchova reorganizovala do systému jednotnej telovýchovy a sokolské organizácie definitívne zanikli v nových formách športových združení. Sokolovňa však nestratila svoju základnú funkciu, naďalej slúžila športu, hoci už pod iným názvom a v inom ideologickom kontexte.
Dnes je areál súčasťou športovej infraštruktúry mesta a zahŕňa aj vonkajšie športové plochy; v roku 2024 prebehla rekonštrukcia hokejbalového ihriska pri Sokolovni, nachádzajú sa tu tiež ďalšie športoviská, niekdajšie futbalové ihrisko či neďaleká plaváreň. Samotná budova si zachovala svoju historickú podstatu a predstavuje architektonický produkt 20. rokov 20. storočia, ktorý sa dokázal prispôsobiť meniacim sa režimom bez toho, aby zanikol. Je tak živým svedkom dejinných míľnikov, ktoré formovali nielen šport, ale aj občiansky život v Martine.
Aby sme od historického exkurzu prešli k riešeniu letterboxu, dáme si úlohu dobovú: predstavme si, že sa nachádzame niekde v roku 1932 a ako správca budovy sa snažíme spojiť s realizačnou firmou Hlavaj-Palkovič-Uličný. Keďže doba komunikácií pokročila, chceme im zatelefonovať a zistiť informácie o našej budove, ktoré od nás pýtajú úradníci. Prídeme teda do verejnej hovorne Poštového a telegrafného úradu v Turčianskom sv. Martine, zalistujeme v telefónnom sozname a vytočíme číslo AB. Keď zistíme potrebné informácie, chceme ich dať hneď na vedomie podateľni Okresného úradu, takže vytočíme číslo CD. Spokojní s rýchlo odvedenou prácou začneme plánovať pre predstaviteľov našej telovýchovnej jednoty stretnutie, na ktorom nemôže chýbať zlatistý mok z Turčianskeho pivovaru. Objednáme si preto pár sudov na telefónnom čísle EF.
Jednotlivé cifry z telefónnych čísel nám napokon poslúžia na nájdenie kešky na súradniciach:
N 49° 04.(F)(A+B)(B-A)
E 018° 55.(D)(D+C-E)(E+F)