Stare Ovsiste Multi-cache
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(regular)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Nenarocna multina venovana historickemu Ovsistu.
Pisal sa 16. jun 1944. Rozplyvajuci sa ranny opar na azure neba vestil krasny letny den. Pre viacerych Ovsistanov vsak posledny. Najprv bolo pocut smerom od Viedne hrozive dunenie, nasledne sa rozozvucali poplachove sireny. Potom sa na oblohe zjavilo mnozstvo lesknucich sa bodiek. V zavratnej vyske sa vynorili roje liberatorov – bombarderov spojencov proti hitlerovskej aliancii. Smrtonosny dazd urceny bratislavskej rafinerii Apollo zasiahol aj rolnicku osadu Ovsiste leziacu na opacnej strane Dunaja. Jedna bomba za druhou sa sypala na malebnu dedinku na pravom brehu rieky. Ked kudole prachu ustupili, naskytol sa Ovsistanom obraz hrozy. Ich milovana osada bola v troskach. Pod zrutenymi domami naslo smrt viacero ludi, medzi nimi aj deti. Ovsiste prave zazilo najciernejsi den vo svojej historii. Zial, nebolo to jeho posledne bombardovanie...
Ovsiste bol povodne rovnaty ostrov, ktory bol majetkom rodiny Palfiovcov (Palffyovcov). Nachadzali sa tu luky, haje, luzne lesy a ovsenne polia, ktore dali ostrovu nazov. Na mapach bol oznacovany ako Insula Habern (nem.), neskor Zabos (mad.). Historia Ovsista sa viaze k obci Prievoz (Oberufer, Felver), ktorej bol dlhe roky sucastou. Uzemie Ovsista totiz lezalo az do druhej polovice 18. storocia na lavom brehu Dunaja. Potom vsak vtoky do vtedajsieho hlavneho koryta - Chorvatskeho (Oroszvarskeho) ramena – upravili tok Dunaja tak, ze ostrov sa dostal na pravy breh jeho hlavneho koryta, kde sa postupne spojil s uzemim Petrzalky. Ovsiste ale katastralne nadalej patrilo pod Prievoz, a to az do nemeckej anexie Petrzalky 10. oktobra 1938.
Povodna osada Ovsiste vznikla pred prvou svetovou vojnou pri vyletnom hostinci „U Hubra“ (Hubera), povodne hajovni. Po vojne a pricleneni uzemia k Ceskoslovensku nastal prudky rozvoj uzemia. Kym v roku 1921 malo Ovsiste len 12 domov, o 17 rokov neskor uz 350 domov a vyse 3000 obyvatelov. Zivot obce a jej obyvatelov bol spojeny s riekou, ktora odjakziva ostrov obmyvala. Obyvatelia sa zivili rybolovom, predajom ovocia a zeleniny, pasenim dobytka a prievoznictvom po Dunaji. Lesy plne zveri lakali polovnikov. Idylku narusali iba povodne, ktore periodicky zaplavovali ovsistske polia a zahrady. Zaplavam nezabranili ani hradze, spodna voda sa totiz zakazdym prerazila cez strkove nanosy a vyliala sa do dvorov. Vtedy mali Ovsistania vodu az po okna.
Tichy, nicim neruseny zivot obyvatelov Ovsista sa radikalne zmenil pocas druhej svetovej vojny. Nemci este rok pred jej vypuknutim pripojili osadu spolu s Petrzalkou (Engerau) k ich Risi. Na dalsich sedem rokov nespominaju Ovsistania v dobrom. Mnohym nebol povoleny vstup do Bratislavy ani do dalsich casti Slovenska, muzi museli chodit za pracou daleko do Rakuska a Nemecka a po vypuknuti vojny narukovat do Wehrmachtu. Deti mohli navstevovat iba nemecke skoly, pretoze slovenske zatvorili.
Najvacsie peklo zazili obyvatelia Ovsista pocas bombardovania tovarne Apollo, ked mnozstvo bomb dopadlo aj na tuto obyvanu stvrt. Bombardovanie sa zacalo o desiatej hodine rano, trvalo polhodinu a vyziadalo si viacero obeti (presny pocet nie je znamy). Najviac znicene boli ulice Masiarska, Pobrezna a Rastlinna. Hovori sa, ze najvacsie skody napachal nad Apolkou zostreleny bombarder, ktory pocas padu vyhadzoval bomby, aby predisiel vybuchu pri dopade. Snazil sa vraj triafat dunajske ramena, no zasiahol aj obytne stvrte. Nakoniec dopadol pri Jarovciach, nik z posadky neprezil.
Smolu mala i rodina z Ovsista, ktora sa pocas vojny rozhodla vystahovat do Nemecka. Lod, ktorou sa plavili po Dunaji, tiez v ten osudny den spojenci zbombardovali a nik z rodiny sa nezachranil. Hroby obeti bombardovania sa este v 70-tych rokoch 20. storocia nachadzali na petrzalskom cintorine na Hrobarskej ulici.
Koncom marca 1945 nariadili nemecke urady evakuaciu obyvatelov Ovsista. Prechod frontu z 3. na 4. aprila 1945 si nevyziadal ziadne obete, boli vsak sposobene obrovske materialne skody. Nadranom 4. aprila vtiahli na pravy breh Dunaja predne hliadky sovietskych frontovych oddielov. V noci nastalo bombardovanie. Hlavny ciel - kasarne nemeckeho Wehrmachtu – vsak nebol zasiahnuty, plny zasah zato dostal velky bazen na kupalisku Lido a zasiahnute boli aj niektore domy v Ovsisti. Nocne nalety podrobne opisal Staropetrzalcan Jaroslav Gustafik:
„Dva dni pred oslobodenim zapalili ustupujuce vojska Wehrmachtu objekty kasarne a proviantne sklady v Ovsisti. Ludia z blizkeho okolia zareagovali. Ved sme zili posledne roky vojny na nizko pridelovych davkach potravin, rovnajucich sa hladovaniu. Ignorujuc svoje zivoty, snazili sa z horiacich skladov ukoristit co to pod zub, v com im uz ani nebranili posledni vojaci, zapalujuci objekty. I ja s kamaratom Lajcim Baumgartnerom sme pribehli a pridali sa k Ovsistanom. V tom nedaleko od nas zacali dopadat z protilahleho brehu Dunaja, od Vlcieho hrdla, minometne granaty prednych hliadok sovietskych vojsk. Opreteky sme utekali krizom cez Dostihovu luku k domovu, ked v tom sme zaculi zvuk lietadla. Vzapati sa nad nami, nie viac ako 300 metrov, bleskove mihla sovietska stihacka. Vrhli sme sa do travy. Citili sme sa ako nahi, oddani na milost tym hore. Pilot nevystrelil, neurobil obrat, ale letel priamociaro smerom k bojovej linii pri rakuskom Hainburgu. O par sekund sme poculi rapot gulometnej palby. Len co sme sa pozviechali, ozvala sa za nami, v asi 300-metrovej vzdialenosti, ohlusujuca detonacia. Nemecki pionieri vyhodili do povetria Stary most. Na cely rok bola Petrzalka odrezana od Bratislavy, s ktorou nas spajal iba provizorny pontonovy most.“
Po vojne bolo Ovsiste spolu s Petrzalkou priclenene pod Bratislavu. Mnozstvo povodnych ovsistskych ulic muselo byt premenovanych z dovodu odstranenia duplicitnych nazvov. Povodne nazvy zostali iba uliciam Majova, Ostrovna, Ovocna a Ovsenna. Je ironiou osudu, ze osada sa dokazala vyrovnat s nasledkami nicivych vojenskych naletov, nedokazala vsak uz prezit vycinanie komunistickeho rezimu. Sudruhovia v snahe vyriesit vznikajucu bytovu problematiku v Bratislave sa jedneho dna rozhodli, ze na pravom brehu Dunaja vyrastie vyse 100-tisicove sidlisko. V roku 1975 sa zacalo buranie povodnej obce Ovsiste. Asanacia prebiehala v dvoch etapach - v roku 1975 boli asanovane domy smerom od Stareho haja po uroven skoly na Kosakovej ulici, v roku 1982 zvysok obce. Z 25 ulic povodnej obce zostali po asanacii iba styri - Majova, Pobrezna, Sosnova a cast Masiarskej ulice premenovali na Klokocovu. Novovzniknute sidlisko Ovsiste sa zaclenilo pod mestsku cast Petrzalka. Skazu osady definitivne zavrsila vystavba Mostu hrdinov Dukly (Pristavneho mosta), ktory krizom pretal ovsistske dvory a zahrady. V tieni majestatnych estakad sa daju najst posledne zvysky kedysi malebnej dedinky.
Na povodnu zastavbu upozornuje este niekolko objektov. Na Medvedovej ulici sa nachadzaju dve budovy a tri drevene chatky, ktore patrili do arealu byvalej polovnickej strelnice. Pamiatkou na casy nie tak vzdialene je aj jazdecky areal Slavie SVST. Docasny areal bol vybudovany v 60. rokoch vo "Weisgrube", v jame po byvalom futbalovom ihrisku, medzi Sosnovou a Kruhovou ulicou. Terajsi jazdecky areal na konci Majovej ulice bol vybudovany nadsencami jazdeckeho sportu na mieste jazera, nazyvaneho miestnymi "Halasto" (Halsto).
Vedeli ste, že...
... este koncom roku 1928 sa adresa v Ovsisti pisala takto: Oberufer (Prievoz), Ovsenna cesta a prislusne cislo domu, napr. 381.
... na Klokocovej ulici stoji domcek, v ktorom bola do roku 1938 prva skola v Ovsisti. Tu vyucoval aj spisovatel Ferdinand Gabaj.
CACHE:
Historickym Ovsistom vas prevedie nasledujuca jednoducha multina. Suradnice v hlavicke ukazuju na stred byvalej osady, svoje putovanie vsak zacnite na Stage 1. Prajem peknu prechadzku.
STAGE 1:
Strom korytarov. 
Pred Ekonomickou univerzitou na Dolnozemskej ceste stoji stary kosaty strom. Vysadený bol v roku 1925 pre potreby remeselnej vyroby korytarov, ktori v Ovsisti zili este v 70-tych rokoch minuleho storocia. Strom prezil urbanizaciu Ovsista a moze sa dokonca pochvalit prvenstvom v ankete o titul Strom roka 2009. Je vysoky priblizne 40 metrov a na svoje pomery ma velmi hruby kmen (obvod 430 cm). Vasou ulohou je urcit, o aky druh stromu ide. Je to
1. dub letny...............A=1
2. lipa malolista........A=2
3. topol cierny..........A=3
4. vrba biela.............A=4
STAGE 2:
Nemecka skola
. Aj druhy stejdz sa nachadza v tesnej blizkosti Ekonomickej univerzity. Suradnice vas privedu pred vchod budovy, ktora bola postavená ovela skor než EU. Ide o budovu byvalej skoly, ktora bola postavena v roku 1938 pocas nemeckej okupacie Petrzalky. Nahradila starsiu skolu v Ovsisti na Klokocovej ulici.
Vedla dveri sa nachadzaju dve tabulky – cervena a cierna – s popisnymi cislami. Nas zaujima ta cierna, na ktorej su styri cislice. Ich scitanim dostanete dvojciferne cislo B.
STAGE 3:
Ovsistske reziduum. 
Suradnice ukazuju na jeden z poslednych pozostatkov povodnej dediny Ovsiste. V tieni estakad Pristavneho mosta sa tu hrbi zopar rodinnych domcekov akoby vytrhnutych z ineho sveta. Po vasej lavej ruke (smerom na zapad) stoji trafostanica oznacena klasicky TS-xxx. Sucet vsetkych cislic xxx je C.
Kontrola:
Sucet A+B+C je bezo zvysku delitelny piatimi
FINAL:
Suradnice finalu vypocitate nasledovne:
N: 48° [B+A-C].[C][C-2][B-C-2]
E: 017° [A+C-4].[C-(3*A)][C-A][B-C+1]
Prosim, zachadzaj s keskou opatrne.
EN: English version is coming soon, now on request.
Zdroj informacii: autor, wikipedia.org, starapetrzalka.sk, kniznicapetrzalka.sk, sme.sk, vojna.net
Specialne dakujem p. Milanovi Dunkelovi za poskytnutie fotografii
Listing verzia 1.2
Additional Hints
(No hints available.)