-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Keška Vás zavedie k jednému z posledných mlynov v tejto oblasti, ktorý ešte stojí a je v pôvodnom stave.
Upozornenia:
1. V okolí cache sa hlavne v lete nachádza množstvo pŕhľavy. Miestni to tam občas možno pokosia, ale radšej rátajte v lete s trošku vyššou obtiažnosťou.
2. V blízkosti sa nachádza stará studňa. Je ju ťažké prehliadnuť, ale niekomu sa to už podarilo.
Stojí naprostred bývalého dvorčeka, takže pozor.
3. Za mlynom leží neprekvapivo aj potok, ten snáď neprehliadnete.
Tak ako sa zmenil život v tomto našom storocí, tak sa nezmenil za celé veky. Dokladom toho sú tiež mlyny.
Na Lakšári ich bývalo od Lakšárskej Novej Vsi po Rudavu desat. Zaciatkom 50. rokov ich zostalo zachovaných a ešte funkcných sedem, starší pamätníci spomínajú aj ôsmy. Bohužial, dnes križuje dialnica potok Lakšár práve na mieste, kde stál, preto sa dodnes nic z neho nezachovalo. Dnes už silu potoka nikto nevyužíva. Všetky tunajšie mlyny zamlkli. Ci mlyn u Šišolákov, u Horných i Dolných Valov, u Tomkov, Šimkov, Húškov alebo Trajlinkov.
Do dnešných dní asi naj zachovalej ši zostal mlyn u Trajlinkov. Podla ústnej tradície bol založený tromi bratmi. Boli to slobodní remeselníci, ktorí prišli do údolia Lakšára z nemeckých krajín. K mlynu vraj viedla priama cesta, a tak sa zrodilo meno mlyna, Drei Línie, pre nás Trajlinky.
Prvý mlyn bol postavený z dreva a mal spodný náhon. Stál na mieste, kde je v súcasnosti „Rusnákov dom", v strede osady Trajlinky. Okolo roku 1798 zacali mlynári stavat nový, ovela väcší mlyn vyššie proti prúdu potoka. Na mohutných múroch spodnej casti mlyna je drevená nadstavba a robustná strecha. Mlynské koleso bolo hnané vodou padajúcou na jeho lopatky zhora z vybudovaného prívodného kanála. Zmena pohonu kolesa zo spodného náhonu na horný náhon si vyžiadala vybudovanie systému kanálov, ktoré pomáhali regulovat množstvo vody privádzanej na mlynské koleso. Pred mlynom bolo na potoku vybudované stavisko, ktoré umožnovalo v casoch sucha nazhromaždit dostatocné množstvo vody na mletie a taktiež umožnovalo prebytocnú vodu odviest vpravo do umelo vykopaného kanála - „jarku" mimo mlyna. Lavý kanál slúžil na odpúštanie prebytocnej vody povedla mlynského kolesa. Stredným kanálom tiekla voda rovno na mlynské koleso. Na konci tohto kanála boli z kamena vybudované „lanfešta", ktoré usmernovali prúd vody na lopatky kolesa. Koleso cez systém drevených prevodov otácalo tažký mlynský kamen, ktorý mlel pomaly a isto múku pre gazdov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Pôvodný kamen mlynári kúpili v rakúskom Svätom Poltené. Z blízkej Viedne priviezli zase hodváb na osievanie múky.
Ako slobodní remeselníci to však nemali vždy lahké. Dlho sa spomínal prípad mlynárovej rodiny od Šimkov. Ked sa vraj nechceli pánovi z Borského Svätého Jura poddat, ten bez varovania prišiel na mlyn a dal vystrielat všetkých, ktorí boli v tom case na mlyne. Zachránila sa len jedna žena, ktorá práve pracovala na poli. Pán dal naložit mrtvych na voz, aby ukázal svoje dielo jeho vrchnosti vo svätojánskom kaštieli. Mlynári na Húškoch a Trajlinkoch len bezmocne hladeli na povoz, z ktorého kvapkala krv.
Preto, ked panstvo zo svätojánskeho kaštiela chcelo zabrat mlyn u Trajlinkov a z ludí na nom chceli urobit poddaných, vybrali sa gazdovia z mlyna až do Trencína. Ked sa tu vrchnému pánovi postažovali, že sa im v kaštieli vyhrážajú „mariánkou", odkázal trenciansky pán do svätojánskeho kaštiela, aby nechali mlynárov od Trajlinkov na pokoji. V prípade, že by dostal dalšie stažnosti, nachystá „mariánku" pre pánov. Na potvrdenie jeho vôle dal mlynárom odkaz aj „písmom". Aké však bolo prekvapenie mlynárov po návrate domov, ked zistili, že svätojánsky pán o chystanom dereši nic nevie a že za všetkým stojí horlivý a závistlivý správca.
Inak sa žilo na mlynoch veselo. Nabola to samota odrezaná od sveta. Raz priviezol obilie gazda z Moravského Svätého Jána, inokedy zo Závodu. Neraz sa tu zastavili ludia zo vzdialenejších dedín, ked išli do Viedne alebo na pút do Mariazellu. Tak sa ludia na mlyne dozvedeli novoty casto skôr ako v dedine. Na mlyne boli ludia zvyknutí žit v pokoji a mieri, nikdy sa medzi sebou ne-súdili ani neškriepili. Boli jedna rodina, ktorá držala vždy svorne pokope a navzájom si vedeli pomôct. Pocas dlhých zimných vecerov sa ženy a dievcence zišli v niektorom dome na spolocné priadky, driapanie peria a podobné ženské práce.
Aj napriek taživej situácii na zaciatku druhej polovice 19. storo cia sa mlynárom darilo dobre. Ked bola obec v úzkych, mohli si dovolit požicat jej nemalú ciastku zlatých. Manželia Michal a Dorothea Trajlinkoví sa tiež velkou mierou zaslúžili o vybudo vanie obecnej studne v Moravskom Svätom Jane za kostolom.
Po roku 1920 bol mlyn u Trajlinkov prestavaný na valcový systém mletia. Dlhý valec s drážkami, ktorý namiesto kamena rozomielal obilné zrnká, bol dovezený z nedalekého Kuklová. V tomto case však majitelia zacali mlyn prenajímat „krajánkovi" a sami už nemleli. Neskoršie mu cast podielov na mlyne odpredali.
Casom sa potomkovia mlynárov oženili a povydávali do Moravského Svätého Jána, do Závodu ci do Levár a iných dedín. Niektorí aj so svojimi rodinami na mlyne zostali, postavili si domy, a tak tu vznikla osada s desiatimi domami. Aby sa tu mohli všetci uživit, pokúpili si okolité polia. Mladé dievky a chlapci chodili do nedalekého Rakúska na roboty, aby si privyrobili na parádny kroj a výbavu a aby spoznali iný kraj a mrav. Boli však aj takí, ktorí odišli za zárobkom alebo zo zvedavosti do Ameriky ci Francúzska.
Pretože už neboli tolko viazaní prácami na mlyne, venovali sa coraz viac verejnému životu. Kus práce na poli kultúry a financníctva odviedol v blízkej spolupráci s Dr.Pavlom Blahom zo Skalice trajlinský rodák Peter Trajlinek.
V rodinách bolo dobrým zvykom precítat si popri Biblii i novoty z domácich kalendárov ci z casopisov, ako bol Posol a podobné.
Vojna a nasledujúce roky život na mlyne, tak ako všade inde, zásadne zmenili. Všetko súkromné muselo byt zlikvidované, a tak mlyny na Lakšári zmík-li a posmutneli. Niektoré sa dnes už dokonca rozpadli. Mlynárske rodiny, ktoré tu žili dlhé veky, stratili svoje živobytie. Pole tiež nestacilo ludí živit. Súkromní rolníci museli odovzdat úrodu do štátneho výkupu za minimálne ceny, a tak boli nútení hladat si inú obživu. Takto to bolo aj na Trajlinkoch. Tak ako tu ludia po mnohé generácie svorne nažívali, tak teraz zacali svoje domovy opúštat. Mladí sa vyucili remeslám, alebo vyštudovali a sú z nich inžinieri, lekári ci podnikatelia. Odišli za prácou, postavili si domy v Moravskom Svätom Jane, v Levároch, Závode a iných okolitých dedinách, alebo sa odstahovali do Bratislavy a ktovie kam ešte. Svojich rodicov, ktorí už neboli najmladší, väcšina pobrala so sebou. Domy v mlynskej osade boli na predaj a objavil sa novodobý paradox. Takmer všetky domy sa predali „Bratislavákom" ako víkendové chalupy. Ale ako to už chodí, tí „Bratislaváci" sú ludia, ktorí pochádzajú z rôznych kútov Slovenska. V každom dome teraz žijú ludia iných korenov a tradícií. No nielen v domoch, ale aj v hospodárskych budovách, ktoré si prestavali na obydlia. Keby teraz vstali z hrobu starí mlynári, urcite by tomu nemohli uverit.
Ked príde víkend, casto sa tu stretnú rodáci, bývalí susedia a príbuzní. S nostalgiou pospomínajú na zašlé casy. Prejdú sa ulickou hore-dolu po osade, nevynechajú obchôdzku stodôl a mlyna. Nie sú to však len rodáci, co sa na tieto malebné miesta vracajú znova a znova. Rád sa sem zatúla aj maliar Jožka Chrena z nedalekého Moravského Svätého Jána. Na nejednom obraze zvecnil atmosféru starých stodôl, domcekov a mlyna. Za pokojom a prírodou sem však casto prídu i úplne cudzí ludia, aby tu v dnešnej dobe našli cosi zo „starých cias".
(Zdroj: Záhorie - vlastivedný casopis 2/2000, Vydané dna: 08. 06. 2007)
Additional Hints
(Decrypt)
Xnzra, pb fgnivgryvn mnieuyv, fgny fn xnzrabz hubyalz.