Táto keška je venovaná rodákovi z Lubiny - Samuelovi Štúrovi, ktorý bol významným pedagógom a otcom Ľudovíta Štúra.
Samuel Štúr (1789 - 1851) sa narodil v obci Lubina v dome s výškou. ktorý viac ako 200 rokov patril rodine lubinských Štúrovcov. Tento rodný dom predstavuje typickú dedinskú architektúru z kraja pod Javorinou - predná izba, pitvor, kuchyňa, výška. Po rekonštrukcii objektu, zapísaného do zoznamu kultúrnych pamiatok, tu Obecné zastupiteľstvo v Lubine, za pomoci Matice Slovenskej, zriadilo múzeum, ktoré bolo otvorené v roku 1992. Múzeum zoznamuje návštevníkov v prvej časti expozície so životom Samuela Štúra, otca Ľudovíta Štúra, vzdelaného evanjelického učiteľa, a Jozefa Ľudovíta Holubyho, evanjelického kňaza, botanika a etnografa. V izbe J. Ľ. Holubyho je bohatá expozícia venovaná nielen jemu, ale i jeho bratovi Karolovi - martýrovi z roku 1848, je v nej najvzácnejší exponát - Postilla z roku 1601 a vystavené originálne časopisy a fotografie T. G. Masaryka a M. R. Štefánika. Popri dokumentoch, ktoré približujú osudy týchto osobností národných dejín, sa v druhej časti expozície nachádzajú dokumenty k dejinám obce Lubina, najmä k histórii cirkevného života, školstva a remesiel, doplnené ukážkami ľudového odevu. Expozícia je bohatá na množstvo originálneho materiálu.
Samuel Štúr dostal základy vzdelania v cirkevnej evanjelickej ľudovej škole v Lubine v r. 1795-1801. V školskom roku 1802/03 učil sa vo vyššom ročníku evanj. cirkevnej školy v Trenčíne, aby získal základy latiny. A následne na jeseň 1803 prešiel do modranského gymnázia. Tu nadobudol solídne vzdelanie – okrem základných predmetov a syntaxe – aj z rétoriky, filozofických disciplín a prirodzeného práva. Takže keď v r. 1809 zložil maturitnú skúšku s výborným prospechom, prijal pozvanie do trenčianskej evanj. cirkvi a stal sa mladším učiteľom a organistom. V r. 1810 sa Samuel Štúr oženil s Annou, rod. Michalcovou. Nasledujúce dva roky v ich rodine býval ako mladý študent František Palacký – budúci český historik. Neveľký učiteľský plat (peňažný) bol slabý, na vidieku mal učiteľ viac naturálnych prostriedkov k platu. Preto Samuel Štúr prijal v r. 1812 pozvanie evanj. cirkvi v Uhrovci za učiteľa na tamojšej škole. Stal sa rektorom školy v pomerne významnom a hospodársky rozvíjajúcom sa mestečku. Samuel Štúr bol vzdelaný, sčítaný, schopný pripravovať svojich žiakov na ďalšie štúdiá do lýcea v Bratislave alebo do Rábu (Györ). Aj zemepán gróf Imrich Zay so svojou literárne činnou manželkou si cenili vzdelaného učiteľa na svojom panstve. Samuel Štúr písal temer po celý život neveľké práce s tematikou prírodovednou i literárnou. Všetky majú ľudovýchovné zameranie, sú teda určené širokým vrstvám – žiakom i dospelým. Sú to rukopisy s témou biblických dejín - Historia Biblica, Z novozákonných histórii biblických. Ďalej sem patrí 10 zveršovaných Ezopových bájok pod názvom PREFATIO. Autor ich určil pre žiakov. Z pôvodných ezopovských 3 až 4-riadkových príbehov urobil 2 až 3-stránkové básne, pripojil k nim aj mravné ponaučenia. Posledným známym rukopisom Samuela Štúra je zborník 9 príležitostných veršov pod názvom Laus artium litterarum – Chvála literárneho umenia. Určil ju starším žiakom a je dobovou radou pri voľbe povolania. Zanietene odporúča vzdelanie. Neidealizuje štúdium žiakov, vidí aj sprievodné ťažkosti. Ale jedinú istotu nachádza vo vzdelaní ľudu, najmä mládeže. Zo všetkých svojich detí Samuel Štúr vychoval charakterných a obetavých ľudí, vlastencov, ktorí sa usilovali o národné oslobodenie slovenského ľudu.
Upozornenie: Vzhľadom na veľkosť kešky sa tam ceruzka nezmestí, tak si prosím prineste svoje vlastné pero (BYOP). Pri odlove buďte nenápadní, aby nám keška vydržala čo najdlhšie. Happy caching!