HISTÓRIA
Obec Jakubovany sa nachádza šestnásť km severne od Prešova, v okrese Sabinov. Kataster obce sa rozprestiera na južnom úpätí Čergovského pohoria v Šarišskej vrchovine, v doline Jakubovianskeho potoka, ktorý sa pri Orkucanoch vlieva do Torysy. Uprostred dediny je nadmorská výška 400 metrov nad morom s rozpätím pre jednotlivé chotárne časti od 350 do 809 metrov nad morom. Jakubovany vznikli v 13. storočí ako usadlosť v chotári susednej dediny Šarišské Sokolovce (Tolčemeš), ktorú založil Jakub Poliak. Prvá oficiálna zmienka o obci pochádza až z roku 1314, keď územie dnešného katastra daroval začiatkom 14. storočia uhorský kráľ Karol Róbert šľachticom Tekulovcom. V tom čase sa uvedené územie nazývalo Terra Iacobi - Zem Jakubova a tvorila samostatný kataster Jakuba Poliaka. V inej správe z roku 1369 sa obec uvádza pod maďarským názvom Jacobfalva a od roku 1410 zrejme podľa zemepána Léngyelicabfalva. V roku 1773 sa názov zmenil na Uherské Jakubowcze a od roku 1918 ako Jakuboviany. Posledná úprava názvu Jakubovany sa uskutočnila v roku 1948.
V prvej polovici 16. storočia obec postihol podobný osud ako susedné Orkucany. Vtedy časť obce odkúpilo mesto Sabinov a Sabinov až do zrušenia poddanstva vystupovalo voči Jakubovanom z pozície zemepána. Sabinovu v Jakubovanoch patril majer s poľnohospodárskou pôdou, za ktorú z prenájmu prúdili zisky do pokladnice Sabinova. Tento stav v Jakubovanoch pretrvával až do zrušenia poddanstva v Uhorsku, ale aj potom tento majer mal podobu statku, ktorý patril Sabinovu. V 18. storočí sa podstatnej časti obce zmocnili Pechyovci a po roku 1848 časť pozemkov prešla do vlastníctva roľníkov. Roľníci si odkupovali pozemky od zemanov a takto sa v obci vytvorili rozdiele veľkosti roľníckych usadlostí. K najmajetnejším patrila rodina Šoltysovcov a Revákovcov, ktorí si vybudovali aj honosnejšie domy v podobe skromnejších kaštieľov. Jeden z nich sa tam dodnes nachádza v blízkosti obecného úradu.
Obyvatelia Jakubovian sa zaoberali poľnohospodárstvom a pod kataster patrilo 1080ha poľnohospodárskej pôdy. Obec mala priaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo a dobre sa tam darilo aj ovocinárstvu a z neho najmä pestovaniu čerešní. Okrem toho ľudia pracovali v okolitých lesoch, venovali sa pastierstvu dobytka a oviec. Okrem toho niektorí sa venovali povozníctvu a pracovali aj v miestnom liehovare, ktorý tam existoval do roku 1886. V dedine sa ťažil aj lomový kameň v miestnom kameňolome.
V roku 1787 mala obec 543 obyvateľov, ktorí bývali v 71 domoch.
V obci sa nachádzal majer patriaci Sabinovu, ktorý po zrušení poddanstva bol pričlenený k Ovčiarskemu majeru v Orkucanoch až do zriadenia Štátnej roľníckej školy, ale vlastníkom pôdy bol ďalej Sabinov. V Jakubovanoch stal starý hospodársky liehovar, ktorý tiež bol majetkom Sabinova, v roku 1886 bol prebudovaný na cirkevnú školu.
K ozdobám okolia Jakubovian patrí v roku 1995 vybudovaná vodná nádrž, ktorá je situovaná v blízkosti obce a peknom prostredí s možnosťou aktívneho oddychu a športového rybolovu. Prichádzajú k nej Ľudia z okolia Jakubovian. Na pozemkoch katastra Jakubovian sa od roku 1957 nachádza Odrodová skúšobňa, ktorá je súčasťou Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho so sídlom v Bratislave. Uskutočňujú sa tam poľnohospodárske pokusy s plodinami, ktoré sa pestujú v podobných podmienkach, aké sa nachádzajú v Jakubovanoch. Získané poznatky pokusov sa potom využívajú v poľnohospodárskej praxi, v záujme dosiahnutia vyšších hektárových úrod a požadovanej ekonomike pestovania.
K vzácnym kultúrno-historickým pamiatkam obce patrí rímskokatolícky kostol zasvätený svätému Vavrincovi z. konca 13. storočia. Kostol bol pôvodne postavený v gotickom slohu. Stavba je jednoloďová so štvorcovým presbytériom. Sakrálna stavba bola niekoľkokrát opravovaná. Najväčšia oprava sa udiala v roku 1716, potom v roku 1856, 1913 a opravy na ňom sa uskutočnili aj nedávno v roku 1999. Postupnými opravami kostol nadobudol prvky baroka a veža dokonca secesnú podobu. Pri oprave v roku 1856 vonkajšia fasáda získala prvky klasického slohu. V interiéri sa nachádzajú vzácne maľby a bohatá je aj vnútorná výzdoba. Z ďalších pamiatok to boli honosnejšie sídla menších statkárov (kaštiele) a v jednom z nich do roku 1964 bolo umiestnené sídlo Odrodovej skúšobne.