|
 Diviaky
Pôvodne boli Diviaky zemianskou osadou, neskôr poddanskou. Prvý krát sa spomínajú v roku 1260 - Dywak. Názov obce je podla zemianskeho roku Diviackovcov, pochádzajúceho z hornej Nitry. Od 15. storocia patrila rodu Palatthy z liptovskej Paludze. Od roku 1971 sú miestnou castou Turcianskych Teplíc.
K názvu obce existuje aj stará povest, podla ktorej Blažej z Blatnice udatne bojoval s obrovským diviakom. Za to, že nad diviakom zvítazil, obdaroval ho magister Donc územím, kde sa boj odohral. Osada, ktorú tu Blažej založil, dostala na pocest skolenej trofeje meno Diviaky.
Kultúrno-historické pamiatky:
- Renesancný kaštiel zo 17. stor. s dvoma nárožnými vežami. V rokoch 1745-1747 bola vykonaná prestavba kaštiela, ktorý tak získal charakter opevneného kaštiela. V roku 1839 bol kaštiel opustený. Reštaurovaný v r. 1952-1958, dnes pracovisko Matice slovenskej. (Stage 1)
- Rokokovo-klasicistický kaštiel obdlžnikovej trojtraktovej dispozície s parkom z 18. storocia.
- Klasicistická zvonica z roku 1833.
Zdroj: Turcianske Teplice, 1000 zaujímavostí Slovenska (Ján Lacika, Ikar, 2008)
Diviaky
Diviaky (translated as WildBoars) are village found in year 1260. It was owned by families Diviacky and Palatthy. Nowadays, village is part of city Turcianske Teplice.
Historical monuments:
- Renaissance mansion from 17th century with two towers. Rebuilt in years 1745 - 1747 to fortificated manor. Restored in years 1952-1958, nowadays it is workplace of Matica slovenska. (Stage 1)
- Rococo-classicistic manor with park from 18th century.
- Classicistic bell-tower from year 1833.
|
|
 Diviak lesný (Sus scrofa)
Žije v celej južnej polovici Eurázie a v severnej Afrike. V Európe nežije prakticky len vo Velkej Británii, na Škandinávskom polostrove a v severnom Rusku. Diviak lesný býva dlhý 0,9 m až 1,8 m. Chvost má 15 - 30 cm. Hmotnost spravidla 50-190 kg (samce) a 35-160 kg (samice), ale v niektorých oblastiach, napríklad v Karpatoch, majú samce aj 350kg. Juhoeurópske diviaky lesné sú celkovo menšie ako severoeurópske. Žijú asi 20 rokov. Sfarbenie kolíše od ciernej, cez cervenohnedú po svetlohnedú. Mládatá majú typické pruhy. Samce majú vycnievajúce ocné zuby (kly), ktoré sú však v porovnaní s inými drumi diviakov pomerne malé. Obýva rôzne habitaty, živí sa rozmanitou potravou, rýchlo behá a vynikajúco pláva. Uprednostnujú listnaté a zmiešané lesy a radi sa válajú v bahne. Samice sa zvyknú zoskupovat do cried pozostávajúcich z 20 aj viac jedincov. Inak samotársky žijúce samce sa k týmto criedam niekedy pripájajú, najmä v období rozmnožovania. Pária sa v zime medzi novembrom a januárom. Samica privádza na svet 4-12 mládat.
Zdroj: Wikipedia
Potrava: žalude, bukvice, papradie, trávy, byliny, cernice, korienky, zrno, zemiaky, repa, zdochliny, myši, mladé zajace a jelene, mladé vtáky, vtácie vajcia, larvy chrobákov, hmyz, jaštery, hady, žaby, ryby, kôrovce, lastúrniky, dáždovky. Pribalte si do vrecka/batoha nieco z tejto potravy diviakov, možno sa vám to zíde...
Wild boar (Sus scrofa)
The wild boar or wild hog, often simply referred to as a boar, is a species of a pig in the biological family Suidae and the wild ancestor of the domestic pig. It is native across much of Central Europe, the Mediterranean Region (including North Africa's Atlas Mountains) and much of Asia as far south as Indonesia, and has been introduced elsewhere.
More at Wikipedia.
|