Keška patrí do série miest a obcí okresu Prešov.
Ako správny kešer si prines pero.
Čelovce ležia na juhozápadných svahoch Nízkych Beskýd, vo východnej časti povodia Sekčova vo výške 375 m n.m. Rozloha chotára je 395 ha. Územný celok, na ktorom vznikli Čelovce, patril v 2. polovici 13. storočia zemanom z Chmeľovca.
Čelovce vybudovali poddaní z Chmeľovca z iniciatívy zemanov. Tento vzťah sa tradoval ešte koncom 15. storočia. V Čelovciach už v počiatočnom období sídliska vybudovali aj murovaný kostol, ktorého najstaršie časti sú z obdobia prechodu od románskeho slohu ku gotike.
História
Obec vznikla v polovici 14. storočia zemianskou kolonizáciou, pri ktorej v roku 1355 zeman Pavol Czely ( Čeľ ) a jeho bratia Štefan, Andrej a Ladislav získali právo na zaľudnenie oblasti od chotára obce až polesy v Okolí Tople. Od ich mena je odvodený aj názov obce - Čelovce. Podľa písomných záznamov majetky v obvi postupne vlastnili aj iné zemianske rodiny. Napríklad v roku 1427 rodina Varjú, 1562 rodina Ormány, 1612 rodina Fejérváry, 1625 rodina Sztankay, 1630 rodina Zimmermann, 1769 rodina Pulszky. Rodiny Zimemermann a Pulszky odchádzajú od obce aj svoj predikát. Poslednými vlastníkmi boli členovia rodiny Körtvélyessy.
V obci sa nachádzali dve zemianské kúrie ( kaštiele ) . Staršia, podľa rodinného podania asi 300 ročná, sa nachádzala približne v priestoroch nového katolíckeho kostola, pri výstavbe ktorého sa našli aj zbytky základov kúrie. Táto kúria je zakreslená ešte v katastrálnej mape z roku 1875, zbúrali ju pred koncom 19. storočia. Mladšia kúria, ktorá bola zbúraná po II. svetovej vojne sa nachádzala v hornej časti obce pred bývalým majerom.
Vývin názvu obce
1355 – Czel Coppirintia
1402 – Celfalua
1786 – Cschelowce – (maď. Cselfalu).
Symboly obce
Čelovce sa po prvý raz spomínajú v r. 1355 pod názvom CZEL – COPPIRINTIA. V 18. storočí patrila obec rodu Pulskovcov, ktorí si z obce vzali predikát a volali sa aj Pulskovcami z Čeloviec.
Pulskovci pôvodom z Nizozemska, sa za teroru vojvodu z Alby vysťahovali do Poľska a odtiaľ prešli za Tokoliho povstania do Uhorska a usadili sa v Čelovciach, odkiaľ si zobrali predikát. Zaoberali sa obchodom s vínom, čo sa zrejme odrazilo v ich erbe, v ktorom vidno okrem iného aj tri strapce hrozna.
Erb obce Čelovce, vychádzajúci z historickej predlohy má túto podobu:
v modrom štíte zlatý snop dolnou časťou prekrývajúci hrot strieborného kosáka so zlatou rukoväťou po bokoch sprevádzaný veľkými striebornými strapcami hrozna na zlatých bezlistých stopkách.
Symboly obce Čelovce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou C–78/2000.
Pamiatky v obci
Na území obce Čelovce sú v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľností národných kultúrnych pamiatok evidované dve kultúrne pamiatky. Prvou je evanjelický románsko – gotický kostol z konca 13. storočia nachádzajúci sa v severnej zastavanej časti územia obce.Klenba jeho presbytéria je z roku 1579. Kostol bol v roku 1788 prestávaný a neskôr pribudli gotické architektonické detaily. Kamenná krstiteľnica je zo 14. storočia a epitaf z konca 17. storočia. Stavba kostola so svojím areálom je chránená NKP.
Evanjelický kostol v Čelovciach, (foto: Jozef Kotulič)
Pozornosť si zaslúžia klasická kúria z konca 18. storočia a tiež náhrobná kaplnka z 30. rokov 19. storočia ale aj voľné stojace kríže na území obce, ktoré sú vždy pamätníkmi miestnych udalosti v histórii obce a aj keď nie sú zapísané v zozname pamiatkového fondu kultúrnych pamiatok sú súčasťou kultúrneho dedičstva obce a ako takým je im potrebné venovať primeranú ochranu a zveľaďovanie.