|
Za prírodnú pamiatku boli vyhlásené v
roku 1981. V súcasnosti ich Štátna ochrana prírody Slovenskej
republiky neeviduje medzi prírodnými pamiatkami. Jaskyne nie sú
prístupné verejnosti a sú chránené v zmysle
zákona NR SR c. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny.
Horná Túfna
Celková dlžka jaskyne je 85 m.
Vznikla vo vrchnom pliocéne pôsobením vody
vo vápencovo dolomitických vrstvách. Pri tvorbe pomáhal aj sklon
vrstiev, co dosvedcuje aj rúrovitý tvar zadnej chodby jaskyne. V
pleistocéne
niektoré casti jaskyne zrútením nadobudli väcšie rozmery.
Puklinami presakujúca voda dala základ aj vzniku výzdoby. Kvaplové
útvary na strope Predného dómu sú stalaktity dlhé až 1 m,
tvorené bielym, pomerne mladým, plastickým sintrom.
Najväcšiu propagáciu jaskyni urobil Kristián Andrej Zipser
(1783-1864). V roku 1838 v nej pocas vykopávok našiel 270
kostí jaskynného medveda. Najmä v prvej polovici 20.storocia tu
robil výkopy T. Kormos, ktorý v 1914 spomína nálezy umelo
rozbíjaných kostí jaskynného medveda. Dalšie výskumy tu
robili Adalbert Liebus (v roku 1931), J. Skutil (v rokoch 1938 a
1947), G. Balaš (v roku 1960) a J. Bárta (v roku 1951 a
zhodnotenie spolu s L. Báneszom v roku 1971). Nájdené ohnisko
lovcov medvedov a pri nom štiepané a opálené kosti hlavne
mladých medvedov, nasvedcovali na konzumáciu ich mäsa. Jaskynu
považovali za najstaršiu slovenskú paleolitickú
stanicu. Jej vek sa predpokladá v rozpätí 40 000-31 000 rokov.
Žial, nezachovali sa nástroje lovcov medvedov, podla ktorých
by bolo možné spresnit obdobie ich prítomnosti.
Dolná Túfna
Pozostáva z jednej chodby, ktorá sa
tiahne v smere vrstvových plôch, v dlžke 68 m. Predstavuje
vrstevno-korozívny typ jaskyne. Sintrová výzdoba je rôznorodá,
znacne poškodená. Oproti normálnym stalagmitom sa nachádzajú
aj šikmé stalaktity. Sú odumreté a zvetrávajú do siva.
Zachovalejšie stalagmity, stalaktity a stlpy sú v zadnej
casti jaskyne, rovnako aj kaskádové jazierka. Vznik kvaplových
útvarov pochádza z postglaciálnej doby a pokracoval aj v holocéne a
v zadnej casti jaskyne pokracuje aj v súcasnosti.
Zbojnícka jaskyna
Susedí s jaskynou Dolná Túfna a
leží v nadmorskej výške 940 m a má dlžku iba 17 m.
Elipsovitý tvar pripomína krasovú jamu, deštruovanú
zrútením. Je 23 m vysoká a 13 m široká s obdlžnikovou
sienou 17x13 m a výškou 1,7 – 2 m bez kvaplových
útvarov. V najnižšom bode jaskyna vyústuje na povrch
ako malý oblôcik.
Prístup
Jaskyne sa nachádzajú v Národnom
parku Velká Fatra v katastri obci Dolný Harmanec a sú prístupné
pešo po zelenom turistickom chodníku od Harmanca - Jaskyna s
pokracovaním na horský hotel Králova studna. Cestu na horský hotel
Králova studna je možné absolvovat aj automobilom cez Zalámanu
dolinu. Pri vjazde do Zalámanej doliny je umiestnená dopravná
znacka "Zákaz vjazdu všetkých vozidiel" s doplnkovou tabulou
"Neplatí pre návštevníkov hotela Králova studna".
|