V krajine vecneho slnka a obcasnych kvapiek, aj to len tych z rannej rosy, zili modri ludkovia. Nie, nie je to pribeh o Avatare a ani o Smolkoch. Toto je celkom iny pribeh.
Bola to krajina, v ktorej bolo vsetko dokonale. Na co sa clovek pozrel, alebo sa dotkol bolo bezchybne. Len nie pre jedneho z obyvatelov – Rifliacika. Ludkovia boli sice sikovni, mudri, pravdovravni, zodpovedni, vzdy veseli, ale predsa len mali drobnu chybicku krasy. Vsetci ludkovia, tejto zazracnej krajiny boli modri. Modri akoby cerstvo vyluhovani v tom najkvalitnejsom atramente.
Pre Rifliacika bola jeho farba pleti nocnou morou. Necitil sa dobre vo svojej kozi. Nemohol spavat, pracovat, jest, zit odvtedy, co nasiel na povale v starej truhlici po svojom praprapradedovi dedicstvo – zapisnik z jeho dobrodruznych ciest po svete. Docital sa, ze v niektorom z kutov tohto gulateho sveta je krajina, kde ziju bezfarebni ludia. Teda presnejsie, farebne maju vlasy a oci, ale plet maju bielu ako sneh. Od toho dna Rifliacik po nicom inom netuzil, len byt iny ako ostatni, najma nebyt modry.
Rozhodol sa, ze nepojde do sveta hladat ten spravny kut, ale na tajomstvo ako byt iny pride sam. Kedze disponoval dostatocnymi vedomostami, schopnostami a hlavne velkou davkou motivacie, pustil sa do prace. A tak hutal, badal, studoval, cital, testoval a znovu hutal, badal a testoval.... Pre zopar nevydarenych pokusov, radsej ani nevychadzal z domu. V tom obrovskom zapale a tuzbe po zmene nestihal sledovat ako sa dni, mesiace a roky menili na jeho nastennom kalendari, az jedneho, ako inak slnecneho dna to vyslo. Ano! Ta modra farba, ktoru tak neznasal, bola prec. Bol na seba pysny a nadseny, ze to dokazal. Rychlo bezal do palaca, podelit sa s tymto prevratnym vynalezom. Chcel, aby sa kazdy obyvatel dozvedel o tejto bez-farebnej moznosti a mohol sa slobodne rozhodnut ako nalozi so svojim „atramentom“. Zial, pre jeho vynalez nemal nikto pochopenie a nesmel sa o tom nikomu zdoverit, inak.....! Ten vztyceny varovny prst mal sice stale na pamati, ale tuzba podelit sa s ostatnymi bola silnejsia. Vedel, ze tento poznatok ovplyvni cele buduce generacie. Nemohol uz dlhsie cakat. Rozposlal vsetkym svojim priatelom a znamym zapecateny list, v ktorom bolo ukryte tajomstvo s prosbou o jeho sirenie na vsetky svetove strany.
Pre Rifliacika bol osudny den, ked sa do palaca doniesol chyr, ze krajina „hra“ vsetkymi farbami. Trest, pred ktorym bol varovany sa naplnil. Uvalena kliatba sa stala skutocnostou.
A tak, dnes su ludkovia na tomto svete bieli, cierni, zlti, cerveni, iba Rifliacik zostal naveky niekde zacarovany a modry.
Prosim nekreslite na RIFLIACIKA, najdite logbook a tam sa zapiste.
|