Pri veľkej väčšine dnešných obcí Slovenska, teda aj Kátloviec, sa nedá zistiť presný dátum ich vzniku. Preto pri písaní dejín obcí, ale aj miest, či pri oslave ich výročí sa spravidla nehovorí o vzniku, ale o prvej písomnej zmienke. Tá sa však, pochopiteľne, nekryje s dátumom ich vzniku. Pri skúmaní historického osídlenia Kátloviec v prvých storočiach uhorského štátu na základe písomných prameňov narážame však na značné ťažkosti. Listinné pramene o vlastníctve pôdy feudálov na území Slovenska v 11.a 12. storočí vo všeobecnosti chýbajú. Všetka pôda za čias vlády arpádovských panovníkov (r.1000 – 1301) patrila spolu s obyvateľstvom kráľovi a nebol dôvod sa o nej zmieňovať. Podstatne lepší obraz poskytujú pramene o majetkoch biskupstiev, kapitúl a kláštorov. V 11.-12. storočí chotár susednej Chtelnice patril do sústavy obranného pásma, zvaného konfínium, ktoré malo chrániť uhorský štát zo západnej strany. Toto pásmo zaberalo územie od rieky Moravy po riečku Dudváh na východe, vrátane južných malokarpatských svahov. Toto územie bolo často dejiskom vojnových konfliktov medzi českou, uhorskou i rakúskou krajinou. Preto Záhorie, oblasť medzi riekou Moravou a Malými Karpatami, bolo v 11.-12. storočí takmer ľudoprázdne, kým v slovanskom období nálezy dokazujú husté osídlenie. Riečka Dudváh s južnými svahmi Malých Karpát tvorili vnútornú obrannú líniu, do ktorej patril aj chotár susednej Chtelnice. Územie medzi riekou Váh a Malými Karpatami bolo husto osídlené Slovanmi aj v 11.-12. storočí. Dokazujú to nielen bohaté archeologické nálezy, ale aj prvé písomné správy o obciach, ktoré ležali na západnej hranici územia patriaceho benediktínskemu kláštoru sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. O osadách nachádzajúcich sa na severozápad od tejto hranice sa písomné správy z 12. storočia nezachovali, čo však nevylučuje možnosť’ osídlenia tohto územia. Táto oblasť tvorila kráľovský majetok Arpádovských panovníkov a nebola uvedená v šľachtických či cirkevných donačných listinách. Možno usudzovať, že oblasť Kátloviec bola osídlená aj v období našich slovanských predkov. O starom osídlení tejto oblasti svedčia nielen archeologické nálezy, ale aj architektonické pamiatky z neskoršieho obdobia v blízkom okolí, ktoré sa tu zachovali. Takými sú, napr. románsky kostolík z 12. storočia (z roku 1172) na hornom cintoríne v susedných Dechticiach a z 13. storočia hrad Dobrá Voda.
Historické názvy obce-Katlowicz,Kathloch,Kathlowcz,Kathlo,Katlowecz,Katlócz,Kattlocz, Katlowetz, Katlowcze,Katlocz, Katlowce,Katlócz, Katlowitz, Katlowce,Katlóc,Kátló,Kátlovce (Katló),Kátlovce
Pamiatky v obci :
-Pamätník Paľa Olivu
-Pamätník I. a II. svetovej vojny
-Kaplnka Panny Márie Lurdskej-
-Socha sv. Vendelína
-Socha Svätej Trojice
-Socha sv. Floriána