Kostol svatej Alzbety, v sucasnosti znamy ako Modry kostolik je katolicky kostol v postaveny secesnom architektonickom style (Art Nouveau), ktory sa nachadza vo vychodnej casti Stareho mesta v Bratislave. Modry kostolik je v centre Bratislavy na Bezrucovej ulici pri gymnaziu Grosslingova. Bezrucova ulica bola povodne na zaciatku 20. storocia spojkou medzi Grosslingovou ulicou a Dostojevskeho radom. Kostolik s farskou budovou patril medzi prve stavby, ktore tu boli vystavane. Povodne patril do skolskeho arealu a sluzil ako gymnazialna kaplnka. Je zasvateny Alzbete Uhorskej, dcere Ondreja II. Svata Alzbeta bola domaca, uhorska svatica z kralovskeho rodu Arpadovcov, narodila sa pravdepodobne na Bratislavskom hrade. Kostolik mal byt jej symbolickym mauzoleom. Bol postaveny v rokoch 1909 az 1913 podla projektu budapestianskeho architekta Edmunda Lechnera, bol jednym z jeho poslednych velkych diel.
Zakladny kamen pre stavbu noveho kostola sv. Alzbety V Bratislave polozil 23. augusta 1909 zastupca ostrihomskeho arcibiskupa Klaudia Frantiska Vaszaryho Dr. Simon Vala. Je to kostolik modrej farby v neprehliadnutelnom secesnom style. Charakteristicky je svojou modrou omietkou a modro glazovanou stresnou krytinou. V dekoracii povrchov sa uplatnuje vrstvenie farebne odlisenych omietok a clenenie do poli makko ramovanych pasmi. Na hlavnej fasade je talianska mozaika sv. Alzbety ako aj na hlavnom oltarnom obraze (olej na platne) dominuje mozaika so sv. Alzbetou drziacou v naruci ruze. Edmund Lechner v duchu svojho osobiteho prejavu koncipoval stavby kostola ako jednolodovy makko formovany utvar, gradujuci do vertikaly postrannej veze. Tymto zamernym historizmom chcel architekt Lechner vytvorit madarsky narodny sloh. Motivy vychodnej proveniencie su tu skor tlmene, da sa povedat, ze prevazuju predlohy zapadne – romanske. Napriklad je to mozno badat na zdruzenych romanskych oknach, pripadne na dvojstĺpoch, ktore lemuju hlavny a bocny vstup. Aj napriek tymto prvkom sa da podotknut, ze v modelacii ploch a vo vedeni linii citit dokonca barokovu vzletnost a secesnu vlacnost a ornamentalnost. Podorys je dynamicky tvarovany s bocnymi vyklenkami. Objem sa architekt snazil komponovat symetricky, ale s vynimkou vezicky, ktoru umiestnil bokom. Hlavnym urcitym prostriedkom, ktory dodava vonkajsiemu vzhladu charakteristicku organickost, je „plynuce“ ohranicovanie otvorov a poli priecelia vyvysenymi pruhmi s oblymi hranami.
Predlohou drobnej secesnej ornamentalnej vyzdoby bola ruza - kvet spojeny s legendou o sv. Alzbete.
Kostolik sv. Alzbety je jednolodovy secesny kostol s valcovitou vezou. Kostolik je naozaj pomerne maly a architekt na nom majstrovsky udrzal jednotu v ornamentalnom tvarovani. Povodne mal architekt vymyslenu kopulu na ovalnom podoryse, ale nakoniec Lechner pouzil pasovu klenbu ovalneho profilu, ktory zakryl strmou valbovou strechou pokrytou krasnou modrou glazovanou skridlou. Konstrukcnou zaujimavostou su klenby, ktore su zo zelezobetonu. Realizovala ich jedna znama bratislavska firma. Stavbu viedol bratislavsky stavitel Anton Durvay. Dna 26. juna 1910 bol slavnostne vztyceny kostolny kriz a 14. maja 1911 boli instalovane zvony, ktore postavil biskup dr. Medard Kohl. V neskorsich opisoch kostolika citit lutost nad tym, ze sa povodna kupola nerealizovala. lutost sa prejavila najma preto, lebo viac zodpovedala predstavam o plne rozvinutej koncepcii madarskej secesie aj s jej azijskymi predlohami. Architekt Edmund Lechner sa vsak v zavere svojej tvorby zdrziaval ist cestou hyrivych orientalnych vybojov. Aj na kaplnke sv. Alzbety je ustup od kupoly k strmej streche priklonom od orientalneho k europskemu. Po povodnom architektovom zamere predsa len ostala nejaka stopa. Nad kazatelnicou sa nachadza mala kupolka, ktora je presnou zmenseninou tej povodne uvazovanej hlavnej. Edmund Lechner ani vezicku neukoncil strmou spicatou kuzelovou strechou, ktoru nakreslil na uz spomenutom skorsom projekte, ale vrcholcom prilbicoveho tvaru. Kostol ma vdaka organickym plynucim tvarom trochu zahadnu zoomorfnu mystickost aj v interieri. Zvlnene ramovanie na miestach pod kupolou prechadza do zaujimaveho motivu oblakov.
Najposobivejsie posobia prvky madarskej secesnej proveniencie su stlacene masivne obluky nad oboma vstupmi. Nesu ich dvojice uz spominanych stlpov, ktore su velmi podobne romanskym stlpom. Interier symbolizuje ruzovy altanok podla uz spominanej legendy o dobrocinnosti sv. Alzbety, ktorej dary pre chudobnych sa ihned v okamihu ohrozenia zmenili na kvety ruzi. Socha sv. Alzbety z carrarskeho mramoru je od A. Rigeleho. Tento mramorovy epitaf cisarovnej Alzbety, povodne situovany v lodi kostola na mieste oltara svatej Terezie Jeziskovej, je teraz v budove fary. Relikvie sv. Alzbety boli ulozene s ostatkami sv. Klimenta Rimskeho, sv. Vincencie a sv. Teodory do hlavneho oltaru. Nad hlavnym oltarom je uz spominany zaveseny obraz sv. Alzbety rozdavajucej milodary od Juliusa Turyho z roku 1911. Vysoke drevene svietniky po stranach oltara, zdobene ruzami, vyhotovil ovela neskorsie rezbar Jozef Dorosinyi. Architekt Lechner situoval do interieru sest nastennych malieb. Na vitazny obluk Baranka Bozieho, do lode obrazy svatych Arpadovcov. Obrazy boli namalovane budapestianskymi maliarmi Bezsedom a Zsillem. Na bocnom oltari sv. Terezie je dreveny polychromovy relief sediacej Madony s klaciacou sv. Tereziou. V lavom zadnom rohu je nika so sochou sv. Antona Paduanskeho. Pri vchode na chor je drobny mramorovy relief mladeho Petra Szaparyho. Nika je pendatom valcovitej kazatelnice situovanej v opacnom rohu lode. Objekt kostola kaplnky je z celeho komplexu najefektnejsi. Za nim este v hĺbke zahrady stoji nenapadna kubicka budova fary, ktora je podobne zdobena vystupujucim organickym lemovanim. Hoci je kostol tvarovany najvolnejsie, aj tak je racionalna kostra jeho kompozicie celkom zretelna.
Architekt Edmund Lechner sa na sklonku svojho zivota a tvorby nevydal na cestu subjektivneho voluntaristickeho skulpturalneho tvarovania, ale ostal na racionalnej, prehladnej kostre. Takisto sa nerad vzdaval symetrie. Tu je iba jedina vynimka a tou je vezicka, co je tradicna nesumerna figura uhorskej skoly.
English source: Wikipedia.org