Trocha teorie
Biokoridor - je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožnuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spolocenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakcné prvky.

Trocha praxe
Stavba Vodného diela Žilina bola realizovaná v období od 10/1994 do 09/1998 a pri výstavbe bol kladený vysoký dôraz na životné prostredie. VD Žilina bolo z environmentálneho hladiska neobycajne zložitá stavba a to tým, že sa nachádza priamo na Váhu, mení zásadne jeho funkciu, ako prirodzeného biokoridoru. V snahe zachovat aspon cast jeho pôvodných funkcií vznikol návrh tzv. náhradného biokoridoru. Je to náhradný tok, ktorý vytvára spojenie hornej a dolnej hladiny diela, cím ciastocne preklenuje tzv. barierový efekt prehradenia toku. Svojou pobrežnou zelenou súcasne nahradí zlikvidované biotipy pozdlž koryta Váhu. Je situovaný po pravej strane, jeho dlžka je 9 900,52 m, šírka je mnimálne 5 až 7 metrov, s rýchlostou toku 0,6 až 0,9 m/s. Na svojej trase postupne prekonáva výškový rozdiel 25 metrov. Do tohto toku sú zaústené aj všetky pravostranné prítoky, cím sa vytvára prirodzený prietokový režim malej riecky. Do biokoridora sa ryby nevysádzali a dnes tam žije 16 druhov z 27 druhov rýb. Okrem rýb tam žijú aj ostatné vodné živocíchy a hniezdi tam vtáctvo. Sú tam kacky, labute, ondatry, potápky, bociany a aj volavky.

A teraz keška
Na uvedených súradniciach nie je. Aby ste získali finálne súradnice, musíte jednoduchým výpoctom zistit, kolko m3 vody pretecie korytom biokoridoru a urcitý cas. Takže ked budeme predpokladat, že korytom priemerne preteká 5 m3/s, potom za 1 den, 11 hodín, 44 min a 2s pretecie korytom ABCDEF m3 vody. A keš potom je na technicky velmi zaujímavom mieste na súradniciach