HRANICE LIPTOVA IV.
V poradí štvrtá skrýša
(Hranice Liptova IV.) Vás samozrejme opät
zavedie na hranice Liptova, tentokrát Liptova a Horehronia.
Je to horské sedlo – Certovica. Miesto
leží v Nízkych Tatrách a spája dve
doliny: Bociansku dolinu na Liptove a dolinu Štiavnicky na
Horehroní. Zároven oddeluje Dumbierske Tatry na
západe a Královoholské Tatry na
východe.
Hraniciacou obcou je na liptovskej strane obec
Vyšná Boca. Je to pôvodne banícka obec
pod Certovicou a Rovnou holou. Je výborným
východiskom na túry do Dumbierskych a
Královohorských Tatier a vynikajúcim miestom
na relax a oddych v nárucí NAPANT-u.
V rámci baníctva sa tu v minulosti tažilo
železo. Takmer neuveritelné je, že stopy po jeho
tažbe je možné nájst v nadmorskej
výške takmer 2000m. Ako dalšie sa tu
tažilo zlato a antimón. Banícku minulost
pripomína retazová zástavba v
údolí s velkými baníckymi domami s
pavlacami. Takéto typy domov možno nájst aj v
iných baníckych osadách na rôznych
miestach Slovenska.
Dnešný život sa rýchlo mení,
prispôsobuje sa požiadavkách okolitého
sveta. Je zameraný najmä na turizmus, ktorému sa
tu dobre darí. Život v minulosti bol na rozdiel
ustálený a prepletený rôznymi
tradíciami a zvykmi.
Rodinný život bol úplne jednoduchý.
Rodina spolocne jedla ráno a vecer. Stôl bol
umiestnený v kúte izby a za ním boli lavice.
Gazda sedel "za vrch stolom" - najcestnejšie miesto. Potom
sedeli synovia a zatovia. Ženy a deti mali miesto na laviciach
pri peci. Jedlo sa z jednej nádoby - misy (drevenej,
hlinenej a neskôr smaltovanej). Tekuté jedlá sa
naberali z jednej velkej misy drevenou varechou do
menších misiek, neskôr tanierov. Mäso sa
vyberalo na drevenú dosku - lopár, rozkrájalo
sa a jedlo sa položené na chlebe. Niektoré
jedlá sa brali rukami ako zemiaky, posúchy a
iné. Každý clen rodiny mal svoju lyžicu,
misku a hrncek na pitie. Voda sa pila z jedného hrnceka. Na
Boci si clenovia rodín sami vyrábali potrebné
predmety pre úzky kruh svojej rodiny alebo susedov.
Domáca práca sa zakladala na tradicných
technikách a zhotovitelovej zrucnosti. Na Boci boli
remeslá ako: tesár, kolár, debnár,
stolár, mlynár, mäsiar, obuvník,
krcmár a iné. Ženy sa venovali tiež tkaniu.
Tkalo sa plátno, súkno a koberce. Súkno sa
plstilo v stupách, ktoré boli pri mlyne. Biele
súkno bolo urcené pre pastierov, cierne zasa pre
meštanov z Hýb a pre ludí z Boce. Biele
súkno ciernym zatkávané bolo urcené na
kapce pre všedný den.
Modrotlac bocanky kupovali na trhu a používali na
obliecky na periny. Šili tiež z nej pracovné
sukne. Zaciatkom 20. str. modrotlac postupne prestávali
používat. Na odeve ju nahradili kartúnom, v
postelnej bielizni kanafasom a damaškom.
V 18. str. si ludia podomácky farbili plátno,
nosili šifónové oplecká, kosicky z
jemného materiálu a cipiek, brokátové
živôtiky, polské kožuchy,
podšité kožušinové mentieky a
špencery. Cierne súkenné vesty -
lajblíky sa zdobili zlatými a striebornými
gombíkmi. V bockom chotári nikdy neboli velké
role, preto polnohospodárstvo nemalo taký rozmer ako
v susedných obciach. Na živobytie si ludia
zarábali v baniach, spracovaním dreva a pastierstvom.
V case, ked muži pracovali (casto chodili i na
týždnovky), ženy zastali aj svoju aj
mužskú robotu. Chodili na zelinu, kosili, kopali,
hrabali seno. Ženy sa silou a rozumom vyrovnávali
mužom, co sa prejavilo v hrdosti, sebestacnosti i pri
výchove detí.
Zdroj: www.vysnaboca.sk, wikipedia
SÉRIA HRANICE LIPTOVA
Liptov je jedným z najkrajších a pre
turistov najzaujímavejších regiónov
Slovenska. Zakladatel slovenskej turistiky a autor prvých
slovenských turistických sprievodcov Miloš
Janoška tento kraj, co sa týka
prírodných krás, oznacil za
najkrajší na Slovensku vo svojej knihe Krásy
Liptova už v roku 1947. Liptov má rozlohu vyše 2
000 km2 a žije v nom približne 140 000 obyvatelov.
Najvyšším bodom tohto krásneho kraja je
Kriván vo Vysokých Tatrách (2 495 m.n.m.) a
najnižším je hladina Váhu pri Kralovanoch
(430 m.n.m.). Hospodárske a kultúrne centrá
Liptova sú Ružomberok, Liptovský
Mikuláš a Liptovský Hrádok. Skoro 50%
celkovej plochy Liptova tvoria lesy. Vyviera tu množstvo
kyseliek a teplých minerálnych pramenov hlavne v
obciach Bešenová, Likavka, Kvacany, Žiar,
Pribylina, Závažná Poruba, Liptovský
Ján a inde. Tento región je známy aj
liecebnými kúpelmi.
Oblast Liptova je bohatá na kultúrne pamiatky a je
charakteristická svojráznou ludovou
architektúrou a folklórom. Obklopujú ho
najväcšie hory na Slovensku: Vysoké Tatry,
Západné Tatry a Chocské vrchy na severe,
Nízke Tatry na juhu, Velká Fatra na západe a
Popradská kotlina na východe. Cez Liptov
preteká Váh v dlžke 43,5 km a jeho prítok
Belá. Nachádza sa tu známa priehrada
Liptovská Mara. Okrem lyžovania a turistiky
ponúka tento región aj menej tradicné
športy, ako paragliding, rafting, jazdu na koni,
speleoservis, vyhliadkové lety, horolezectvo, cyklistiku,
polovníctvo, rybárstvo. Známe sú
termálne kúpaliska v Bešenovej, Tatralandii
pri Liptovskom Mikuláši a v Liptovskom Jáne. V
zimnej sezóne sú vyhladávanými
zimnými strediskami Demänovská dolina,
Maliné, Jasná, Chopok, Bocká dolina,
Jánska dolina. Na Liptove sa nachádzajú 3
sprístupnené najkrajšie jaskyne na
území Slovenska.
SKRÝŠA
Súradnice vás dovedú na hranicu dvoch
regiónov: Liptova a Horehronia. Schránka je
umiestnená v lahko dostupnom teréne, nezaberie vela
casu a v letných mesiacoch ponúkne sladké
prekvapenie – cucoriedky. V blízkosti (cca 200m,
presne na hranici regiónov) sa už nachádza cache
Certovica (GC1MJ1P) a v hraniciacej obci tiež jednu
nájdete. Je to multina s názvom Vyšná
Boca (GC15ABY). Lovu zdar!
Pociatocný stav skrýše: Logbook, pero,
FTF bonus (hlinený anjelik), vonavka,
píštalka, 3x sklenenka malá a sklenenka
velká, 3x rucná práca (brošna) a 7x
nálepka.