LYŽIARSKE MOSTÍKY
ako súčasť histórie Štrbského Plesa
Každý návštevník Štrbského Plesa určite neobíde dve najvýznamnejšie dominanty tejto najvyššie položenej osady, ktoré ho zaradili k najnavštevovanejším miestam v celých Vysokých Tatrách. Tou prvou prírodnou dominantou je samozrejme vysokohorské jazero Štrbské Pleso, ktoré sa v internetovom hlasovaní účastníkov z celého sveta, organizovaného švajčiarskou nadáciou „New 7 Wonders of Nature“ v roku 2009 dostalo až do semifinále tejto súťaže a zaradilo sa tak medzi 77 najkrajších prírodných miest na svete! Tou druhou dominantou je športový areál FIS v Mlynickej doline, vybudovaný z príležitosti nezabudnuteľných Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970, v ktorom zrak všetkých návštevníkov priťahujú najmä dva skokanské mostíky, stredný a veľký. Za tých viac ako štyridsať rokov od svojho vybudovania sa stali takpovediac súčasťou nášho národného a kultúrneho dedičstva a bytostne k tomuto krásnemu miestu Slovenska patria. Ich vybudovanie, tak ako neskôr aj vybudovanie hotela Patria na brehu jazera boli a aj sú často predmetom rozporuplných diskusií o vhodnosti ich umiestnenia na území národného parku, v lokalite, ktorá je súčasťou národnej prírodnej rezervácie s piatym, najvyšším stupňom ochrany prírody. Treba však uznať, že je to dielo odborne stavebne zaujímavé, esteticky pekné, priťahujúce pohľady aj fotoaparáty všetkých návštevníkov.
Máloktorí návštevníci však tušia, že skokanské mostíky sú súčasťou histórie Štrbského Plesa už viac ako 90 rokov a ten menší z nich je v súčasnosti jediný na celom Slovensku, ktorý má aktuálne platný medzinárodný certifikát FIS a môžu sa na ňom hocikedy usporiadať medzinárodné skokanské preteky. Prvé lyžiarske skoky na Štrbskom Plese sa však neuskutočnili v tejto lokalite, ale niekoľko sto metrov nižšie na Novom Štrbskom Plese na kopci zvanom Klát v roku 1918.
Klát je v súčasnosti zalesnený vŕšok nad Novým Štrbským Plesom medzi hotelom Sorea Trigan a ubytovňou Ovruč. Jeho kedysi nezalesnená časť mala výrazný tvar odseknutého kužela – kláta, a tak ho starí Štrbänia, ktorí tu kedysi spracovávali drevo, pokrstili menom Klát. Prvý skokanský mostík vo Vysokých Tatrách a na území Slovenska vôbec však dal postaviť už v roku 1910 zakladateľ pretekového lyžovania na Slovensku MUDr. Michal Guhr v meandri Červeného potoka nad obcou Gerlachov v nadmorskej výške 940 m. Mostík profilom kopíroval prírodný sklon terénu a mal 140 cm vysoký stôl a uskutočnili sa na ňom historicky prvé skokanské lyžiarske preteky na území Slovenska v roku 1911. A práve podľa vzoru tohto mostíka dal vtedajší majiteľ Nového Štrbského Plesa Karol Móry v roku 1918 postaviť len tak amatérsky zo snehu a za pomoci drevenej výdrevy skokanský mostík na Kláte, pričom skokani sa zhromažďovali na vrchole kopca a po jednom sa spúšťali na mostík a zastavovali sa až na zamrznutej hladine Nového Štrbského Plesa. Tento malý mostík však už za pár rokov nestačil , a tak štrbskí tesári na základe projektu Karla Jarolímka vybudovali tento raz už v Mlynickej doline väčší mostík, ktorý si svoju najväčšiu slávu zažil v roku 1935, kedy sa vo Vysokých Tatrách na Štrbskom Plese uskutočnili Preteky FIS, neskôr premenované na Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Snaha o získanie usporiadania daľších Majstrovstiev s veta bola v roku 1966 impulzom na začiatok výstavby terajšieho skokanského areálu FIS, ktorý si hviezdnu slávu užil práve už počas spomínaných nezabudnuteľných MS 1970. Skokanská história Štrbského Plesa teda kráčala nasledovnými historickými krokmi:
- 1918 - Karol Móry dal na kopci Klát nad Novým Štrbským Plesom vybudovať zo snehu a za pomoci drevenej výdrevy skokanský mostík, na ktorom sa v roku 1920 uskutočnili prvé Majstrovstvá Československa v klasických disciplínach, v skoku vyhral Helta z Plzne výkonom 21 m, v pretekoch združených Karel Jarolímek, architekt budúceho mostíka
- 1923 - Klub tatranských lyžiarov prebudoval dovtedajší snehový mostík na Kláte pri vtedajšom hoteli Móry na mostík aj s umelou drevenou nájazdovou konštrukciou a tak práve pred 90 – timi rokmi vznikol na Štrbskom Plese prvý skutočný predchodca dnešných skokanských mostíkov.
- 1927 - Štrbskí tesári podľa projektu Karla Jarolímka postavili v Mlynickej doline skokanský mostík s normovým bodom P - 50, ktorý mal riadnu drevenú nájazdovú vežu a požadovaný profil doskočiska. Rekord tohto mostíka držal výkonom 62 m legendárny nórsky skokan Sigmund Ruud. Tento mostík bol zrekonštruovaný v roku 1934 na normový bod P - 70 už podľa noriem výstavby mostíkov, ktoré prijal kongres FIS v roku 1932.
- 1935 - Preteky FIS vo Vysokých Tatrách, neskôr premenované na Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Súťaž skokov vyhral za veľmi zlého počasia Nór Birger Ruud skokmi 58 a 57,5 m pred svojimi krajanmi R. Andersenom a A. Andersenom.
- 1941 - Silná víchrica vo Vysokých Tatrách zničila lesný porast v Mlynickej doline a vážne poškodila aj drevenú nájazdovú vežu Jarolímkovho mostíka, ale Klub slovenských turistov a lyžiarov KSTL ju znova opravil a mostík sa ďalej používal. V roku 1950 sa na ňom uskutočnili aj preteky 2. ročníka Tatranského pohára, kde súťaž v skoku vyhral československý reprezentant František Felix.
- 1955 - II. celoštátna spartakiáda, počas ktorej sa odohrala pamätná skokanská súťaž, ktorú síce na tomto mostíku vyhral František Felix z ATK Praha skokmi 69 a 75 m, ale hrdinom súťaže sa stal Miloslav Bělonožník, ktorý v prvom kole skočil 74,5 ma v druhom sa mu počas letu odopla lyža, ale skok napokon dopadol šťastne.
- 1963 - demontáž drevenej nájazdovej veže Jarolímkovho mostíka, pretože po ďalších silných víchriciach bola značne poškodená a hrozilo jej zrútenie. Najdlhším skokom z tohto mostíka tak zostal pre históriu výkon 76,5 m .
- 1966 - začala sa výstavba stredného /P - 70/ a veľkého /P - 9O/ skokanského mostíka nedaľeko bývalého Jarolímkovho mostíka v Mlynickej doline, ktoré mali svoju premiéru na 3. Ročníku Tatranského pohára v roku 1967 /P - 70/ a 5. Ročníku Tatranského pohára v roku 1969 /P - 90/. - 1970 - Nezabudnuteľné skokanské súťaže počas Majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, pričom počas súťaže na mostíku P - 9O bolo na Štrbskom Plese neuveriteľných okolo 140 tisíc návštevníkov, v oboch súťažiach zvíťazil Jurij Napalkov z bývalého Sovietskeho zväzu, Československo získalo zásluhou Jiřího Rašku striebornú medailu na veľkom mostíku.
- 1974 - Prvá žena na tatranských mostíkoch, bola ňou 18 - ročná Nórka Anite Marie Wold, ktorá mimo súťaže skočila zo stredného mostíka skoky 71, 86 a 76 m.
- 1980 - 15. ročník TP, preteky boli zaradené v kalendári FIS ako prvé historické finále novovytvoreného skokanského Svetového pohára, prvé preteky na P - 90 vyhral Japonec Masahiru Akimoto novým rekordom mostíka 113 m, druhé preteky na P – 90 vyhral Rakúšan Armin Kogler.
- 1983 - 1. ročník letného Pohára Vysokých Tatier na mostíku P - 7O s umelou hmotou, ktorá bola položená na mostík na nájazd i na dopad v lete 1982. Skokanskú súťaž vyhral Ján Jelenský z Banskej Bystrice a súťaž v severskej kombinácii domáci Ján Klimko.
V lete 1989 bola umelá hmota na nájazde nahradená keramickou nájazdovou stopou.
- 1985 - 20. ročník TP, opäť finále Svetového pohára skokanov, ktorého absolútnym kráľom sa stal legendárny fínsky skokan Matti Nykännen, ktorý nielenže vyhral preteky na oboch mostíkoch, vytvoril nový rekord veľkého mostíka výkonom 119 m, vyhral aj celý ročník Svetového pohára 1984/1985 a bujaro oslávil aj svoje narodeniny. Pred týmito pretekami v roku 1984 prešiel mostík P - 90 prvou prestavbou, ktorá znamenalazvýšenie konštrukčného bodu mostíka z K - 110 na K - 114.
- 1988 - Dokončená dvojročná rekonštrukcia veľkého mostíka a zároveň modernizácia stredného mostíka pred nastávajúcim finále SP v skokoch , od tohto roku začala FIS označovať skokanské mostíky podľa konštrukčného bodu a tak po tejto rekonštrukcii malo Štrbské Pleso mostíky K - 88 a K - 120. Projekt rekonštrukcie pripravili Miloslav Bělonožník z Liberca a Jozef Adam z Kremnice, skúškou mostíky prešli úspešne počas Zimnej spartakiády spriatelených armád vo februári 1989.
- 1991 - 26. ročník TP, už tretí krát finále Svetového pohára skokanov, prvé preteky vyhral novým rekordom mostíka Švajčiar Stefan Zuend, no druhé preteky JURY pretekov zrušila pre nevhodné podmienky na nájazde, kde sa vinou nesprávne použitého chemického prostriedku na spevnenie snehu počas výrazného oteplenia začala rozpadávať nájazdová stopa, čo bolo dôvodom pádu viacerých skokanov.
- 1999 - Zimná univerziáda Tatry 1999, doteraz posledná medzinárodná súťaž na veľkom mostíku K - 120, počas ktorej víťaz Siarhei Babrou z Bieloruska vytvoril doteraz platný rekord tohto mostíka výkonom 128,5 m. Od skončenia tohto kalendárneho roka nemá veľký mostík platný medzinárodný homologizačný certifikát na skoky, pretože jeho nájazd i dopad si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu v zmysle nových pravidiel FIS. V roku 1998 pred ZU prešiel menšou rekonštrukciou i mostík K - 88, ktorý sa zvýšil na K - 90. A tak sa do histórie rekordov na mostíku K - 88 zapísali spoločne slovák Vladimír Roško z roku 1996 a Rakúšan Mário Stecher z roku 1997 vyrovnaným výkonom 95,5 m. - 2002 - jubilejný 20. ročník letného Pohára Vysokých Tatier v skoku na UH, ktorý bolo možné uskutočniť po viacročnej letnej rekonštrukcii mostíka, pričom bola položená nová keramická nájazdová stopa a tiež umelá hmota na dopade. Doteraz platný rekord na tomto mostíku s UH dosiahol v lete 2008 počas letného Pohára Vysokých Tatier mladý Rus Roman Sergejevič Trofimov skokom dlhým 101,5 m.
- 2009 - Majstrovstvá sveta juniorov FIS v skoku na lyžiach a v severskej kombinácii za francúzske stredisko Chamonix, počas ktorých sa na tatranskom mostíku uskutočnila aj oficiálna súťaž žien, ktorú na mostíku HS 100 /FIS zmenila opäť označovanie mostíkov podľa ich veľkosti, HS je skratka anglického hill size, a tak sa mostík K - 90 zmenil na HS 100/ vyhrala Nemka Magdalena Schnurr skokmi 93,5 a 94 m pred svojou krajankou Annou Hafele a 13 – ročnou Francúzkou Coline Mattel. Počas súťaží MSJ sa vytvorili aj doteraz platné zimné rekordy mostíka HS 100, medzi mužmi je jeho držiteľom Nór Kenneth Gangners výkonom 100 m a medzi ženami Nemka Julianne Seyfarth výkonom 98 m.
- 2011 - 39. ročník TP v skoku na lyžiach, ako dve súťaže FIS CUP- u, zatiaľ posledné medzinárodné skokanské súťaže na tatranskom mostíku, víťazom prvej súťaže na HS 100 sa stal Slovák Tomáš Zmoray a víťazom druhej Vitalij Šumbarets z Ukrajiny.
Každé športové odvetvie má aspoň jednu disciplínu, ktorá je jeho ozdobou a láka tisíce návštevníkov. Z klasických lyžiarskych disciplín sú týmto magnetom bezpochyby skoky, ktoré však nevyhnutne potrebujú kvalitné skokanské mostíky. Vývoj lyžiarskeho a zvlášť skokanského športu však kráča míľovými krokmi a tak aj skokanský areál na Štrbskom Plese treba priebežne modernizovať.
Ostatnýkrát sa všetci milovníci tatranských skokov stretli pri ukončení modernizácie mostíka K - 90 3. 8. 2002, kedy legendárny československý skokan Jiří Raška a vtedajší minister školstva SR Peter Ponický spoločne prestrihli pásku na odrazovom stole a odovzdali tak skokanom do používania zrekonštruovaný mostík, ktorý mal na nájazde novú keramickú stopu z Nórska, na dopade novú umelú hmotu z Fínska a na odjazde pravú slovenskú trávu. Originálny krst mostíka urobili samotní skokani tým, že do keramickej nájazdovej stopy naliali šampanské, ktoré na hrane mostíka zachytávali členovia hudobnej skupiny Drišľak z Prešova. Títo chlapci sa tak postarali nielen o výbornú hudobnú kulisu celého krstu mostíka, ale aj o netradičný prípitok.
Od tohto momentu sú tak letné tréningové i súťažné skoky v ŠA FIS na Štrbskom Plese neoddeliteľnou atrakciou pre všetkých návštevníkov a výborné tréningové podmienky každoročne lákajú na tréningové kempy i viaceré zahraničné reprezentácie. Tradične sem chodieva poľská skokanská „Kadra A“, v minulosti aj s hviezdnym Adamom Malyszom, naposledy v lete 2012 si tu rozložili svoj tréningový kemp reprezentačné družstvá združenárov z Poľska i USA.
Spracoval: Peter Chudý, marec 2013
Zaujímavé videá:
