Bratislava patri k najmladsim hlavnym mestam Europy a
pritom k mestam s bohatou historiou siahajucou k dobam spred
dvetisic rokov. Poloha mesta v samotnom srdci Europy na brehu rieky
Dunaj predurcila Bratislavu, aby sa stala krizovatkou a 
cielom obchodnych ciest,
strediskom mnohych kultur. Prve stopy po trvalom osidleni sa viazu
k mladsej dobe kamennej. Skutocne dvere do historie vsak otvara az
keltsky kmen Bojov v 2. storoci pred n. l., ktori na uzemi mesta
zalozili vyznamne mocenske centrum s obrannou funkciou. Keltske
oppidum, ktore zaberalo cely hradny vrch, siahalo az k priestoru
dnesneho Namestia slobody na severe a na juhu az k dunajskemu
brehu. Bratislavske oppidum sa preslavilo razenim minci, z ktorych
najznamejsie su zlate statery s napisom Biatec. Zanik oppida sa
predpoklada v polovici 1. storocia pred n. l. pod vplyvom vpadu
Dakov. Kedysi kvitnuce, ekonomicky silne ustredie keltskej moci
prestava existovat. Zvysky keltskeho obyvatelstva tu vsak prezivali
az do rimskej okupacie praveho dunajskeho brehu.
Bratislava a jej okolie na oboch brehoch Dunaja sa v rimskom obdobi
ocitli priamo na hranici Rimskej rise. V systeme vojenskych
pevnosti na strednom Dunaji vznikla Gerulata, uzemie dnesnej
mestskej casti Rusovce. Gerulata bola jednou z bast obrannej linie
Limes Romanum, oddelujucej svet Rimanov od sveta barbarskych
kmenov. V casoch Rimskej rise bola na hradnom brale vybudovana
vojenska stanica a pri brode vojenska strazna veza. Archeologicke
nalezy dokazuju rimsku stavebnu aktivitu aj v priestore Stareho
Mesta pod Primacialnym palacom alebo v Dubravke, kde boli najdene
zaklady rimskych kupelov z 3. storocia, a na Devine.
Centralne postavenie a uzemna exponovanost sposoboli, ze sa
Bratislavsky hrad a jeho okolie stali tercom mnohych vojenskych
utokov. Uz v roku 1042 nemecky kral Henrich I. znicil Bratislavu.
Dalsie nepokoje ju zasiahli medzi rokmi 1074 - 1077 v suvislosti so
sporom o tron. Vtedy sa stal hrad sidlom krala Salamuna. V 11. a
12. storoci bol hrad casto obliehany, preto bolo neustale
zdokonalovane jeho opevnenie. V tom case to bol najlepsie opevneny
hrad v Uhorskom kralovstve. Najstarsi zaklad mesta sa vyvinul na
krizovatke obchodnych ciest. Jedna z nich sledovala breh Dunaja zo
zapadu na vychod (dnesna Panska a Laurinska ulica). Druha cesta z
juhu na sever sa stala zakladom Venturskej a Michalskej
ulice.
Napriek neustalym nepokojom
sa toto sidlisko uspesne vyvijalo v mesto a coraz viac sa
vymanovalo zo zavislosti na hrade. Roku 1204 sa sem z hradu
prestahovala kapitula a v roku 1221 aj preposstvo spolu s farskym
kostolom. Zriadenie fary pri kostole najsvatejsieho Salvatora
posilnilo snahy obyvatelstva podhradia konstituovat sa v organizmus
co najnezavislejsi na hrade. Rozvoj podhradia je priamo pisomne
dolozeny na zaciatok 12. storocia. Romanske mesto alebo sidliskova
aglomeracia sa pred tatarskym vpadom skladalo okrem podhradskej
osady a kupeckej osady cudzich hosti z viacerych osad, ktore podla
ich patronov mozno nazvat osadami sv. Michala, Vavrinca a
Ondreja.
Pri vpade Tatarov boli tieto osady pravdepodobne znicene, ale po
ich odchode boli opat obnovene. V poslednej stvrtine 13. storocia
sa zacali stavat kamenne mestske hradby a smerom na vychod od
povodnej podhradskej osady sa zacalo rozrastat mesto oddelene od
hradneho opevnenia. Z troch spominanych osad sa medzi mury mesta
dostala pravdepodobne len mala cast. Vacsina z ich uzemia tvorila
uz vtedy predmestia. Centrum mesta bolo okolo vacsej nezastavanej
plochy, ktora bola vhodnym miestom na trhovisko. Bratislave boli
udelene kralovske vysady v roku 1291 uhorskym kralom Ondrejom III.
V nich sa sice o starsich vysadach nic nehovori, mozno ich vsak
predpokladat, lebo sidlisko sa uz od polovice 13. storocia nazyva
mesto a v druhej polovici storocia malo aj richtara.
Zaciatkom 14. storocia po vymreti Arpadovcov zasiahli
Bratislavu opat boje o tron. Na niekolko rokov sa mesto a jeho
okolie stali rakuskou provinciou. Az roku 1312 obsadili Bratislavu
vojska Karola Roberta a definitivne ju vratili Uhorsku. Karolov syn
Ludovit I. potvrdil mestu viacere starsie privilegia a obdaroval ho
novymi vysadami. Vyznamnym obdobim v zivote mesta na prelome 14. a
15. storocia bolo obdobie vlady
Zigmunda Luxemburskeho.
Zigmund potvrdil mestu starsie donacie a vysady udelene Arpadovcami
a Anjouovcami a udelenim novych privilegii vyzdvihol Bratislavu na
popredne politicke a hospodarske mesto v Uhorsku. Na zaklade jeho
dekretu z roku 1405 sa Bratislava zaradila medzi najvyznamnejsie
mesta, ktore sa odvtedy nazyvali slobodne kralovske mesta. V roku
1434 udelil mestu erbovu listinu s pravom pouzivat znak s tromi
vezami nad otvorenou branou v hradbach.
Po smrti Zigmundovho nastupcu Albrechta Habsburskeho opat vypukli
boje o tron medzi jeho vdovou Alzbetou a Vladislavom Jagellovskym.
V tychto bojoch stalo mesto na strane Alzbety, zatial co zupan na
hrade a jeho posadka boli na strane Vladislava. Vzajomne boje medzi
hradom a mestom trvali dva roky a pri vzajomnych prestrelkach bol
poskodeny kostol sv. Mikulasa v Podhradi. Opatovny rozvoj mesta
priniesla vlada Mateja Korvina (1458-1490). Pocas svojej vlady
udelil Bratislave mnozstvo hospodarskych privilegii, ktore vsak
mesto muselo zaplatit vysokymi financnymi davkami potrebnymi na
vojny proti Turkom. V roku 1464 vydal Matej Zlatu bulu, ktora
potvrdzovala vsetky starsie vysady mesta. Na Matejov podnet bola v
roku 1465 v Bratislave zalozena prva vysoka skola na uzemi
Slovenska - Academia Istropolitana. Univerzita bola umiestnena na
Venturskej ulici v tzv. Gmaitlovych domoch (Stephan Gmaitl bol
bratislavskym richtarom). Zanikla roku 1491 hned po Matejovej
smrti.
Necakany obrat v historii mesta prinieslo 16. storocie. V
tragickej bitke s Turkami pri Mohaci v roku 1526 zahynul uhorsky
kral Ludovit II. Za noveho krala bol napriek protikandidatovi
Janovi Zapolskemu a napriek odporu casti uhorskej slachty zvoleny
na zasadnuti v bratislavskom frantiskanskom kostole Ferdinand
Habsbursky. Turci postupovali velmi rychlo dovnutra krajiny.
Uhorska slachta sa 
zachranovala utekom na
terajsie uzemie Slovenska, kam sa stahovali i krajinske urady. V
roku 1530 ohrozovali Turci aj Bratislavu a ciastocne ju poskodili
delostrelbou. Roku 1531 nariadila mestska rada zburat kostoly a ine
kamenne stavby mimo hradieb, aby ich Turci nemohli vyuzit pri
pripadnom obliehani mesta
Katastrofa, ktora postihla Uhorsko po mohacskej bitke, bola pre
Bratislavu paradoxne stastim. Po obsadeni hlavneho mesta Budina
hladala uhorska slachta, svetski aj cirkevni hodnostari na sever od
Dunaja a co najblizsie k Viedni, kde sidlil kral Ferdinand. Vyhodna
poloha a pevne opevnenie Bratislavy rozhodli o tom, ze sa stala
hlavnym mestom Uhorska. Rozhodol o tom uhorsky snem na svojom
zasadnuti roku 1536. Mesto obchodnikov, remeselnikov a
vinohradnikov sa stalo sidelnym mestom krajiny, sidlom panstva a
cirkvi. Bratislava sa stala snemovym mestom kralovstva a
korunovacnym mestom uhorskych kralov, sidlom krala, arcibiskupa a
najdolezitejsich institucii krajiny. V rokoch 1536-1830 bolo v Dome
sv. Martina korunovanych 11 kralov a kralovien.
V druhej polovici 16. storocia prenikol z nemeckych krajin do
Uhorska protestantizmus. V Bratislave, ktora bola mestom s prevazne
nemeckym obyvatelstvom, sa myslienky reformacie rozsirili velmi
rychlo. Po vydani privilegia krala Maximiliana II. v roku 1564,
ktorym povolil prijimanie pod obojim, presla vacsina bratislavskych
mestanov na evanjelicku vieru.
V 17. storoci prezivala Bratislava jedno z najtazsich obdobi
svojej historie. Za stavovskych povstani uhorskej slachty proti
Habsburgovcom ju viac raz obsadili a vydrancovali vojska bojujucich
stran, poskodili ju viacere poziare a ine zivelne pohromy,
niekolkokrat zasiahla mesto morova epidemia. Rekatolizacia, ktora
sa zacala v roku 1600 za vlady Rudolfa II., vyvolala v celej
krajine voci Habsburgovcom prudky odpor. Preto je 17. storocie v
Uhorsku a teda aj 
v Bratislave poznacene
neutichajucimi protihabsburskymi povstaniami, pricom nadalej
pokracovali aj vojny s Turkami.
Z protihabsburskych povstani Bratislavu najviac zasiahlo povstanie
sedmohradskeho kniezata Gabriela Betlena. Betlen v rokoch 1619-1621
drzal mesto vo svojej moci a jeho povstanie bolo definitivne
ukoncene roku 1626 mierom podpisanym v Bratislave. Napriekodporu
viedenskeho dvora presadili bratislavski evanjelici stavbu dvoch
evanjelickych kostolov - nemeckeho (1636-1638) a
slovensko-madarskeho (1640). Dalsie stavovske povstania a zostrenie
rekatolizacie opat nepriaznivo vplyvali na rozvoj Bratislavy.
Evanjelici museli odovzdat obidva svoje kostoly - nemecky jezuitom,
slovensko-madarsky ursulinkam. Az po porazke Turkov roku 1683 pri
Viedni nastalo mierne uvolnenie rekatolizacneho tlaku a evanjelici
si mohli postavit dva nove kostoly a vlastnu evanjelicku strednu
skolu - lyceum.
V 18. storoci sa Bratislava stala nielen najvacsim a
najvyznamnejsim mestom Slovenska, ale i celeho Uhorska. V tomto
storoci sa postavilo vela honosnych palacov uhorskej aristokracie,
stavali sa kostoly, klastory a ine cirkevne budovy, prestaval s
rozsiril sa hrad, vyrastli cele nove ulice a pocet obyvatelov sa
strojnasobil. Konali sa tu zasadania stavovskeho snemu, korunovacie
kralov a kralovien, pulzoval tu culy kulturny a spolocensky zivot.
Obdobie najvacsieho rozvoja mesta predstavuje doba vlady Marie
Terezie (1740-1780). Od jej nastupu zacala usmernovat stavebny
vyvoj v meste stavebna kancelaria Uhorskej kralovskej komory, ktora
riadila najma stavbu erarnych budov (palac Uhorskej kralovskej
komory, Vodna kasaren, a i.). Velke stavebne upravy sa vykonali aj
na hrade, ktory sa stal reprezentacnym kralovskym sidlom (resp.
jeho uhorskeho miestodrzitela) a strediskom spolocenskeho a
politickeho zivota na najvyssej urovni.
V roku 1775 nariadila Maria Terezia zburat mestske hradby a brany a
zasypat siroku vodnu priekopu, ktora obkolesovala mesto. Vznikol
tak priestor pre dalsiu vystavbu palacov a na mieste vodnej
priekopy medzi Vydrickou a Rybarskou branou vznikla promenada, na
konci ktorej pred Rybarskou branou bolo v roku 1776 postavene
Mestske divadlo. Novotou v architektonickom rozvoji mesta bola aj
stavba letnych palacov s okrasnymi zahradami na okraji mesta.
Vlada Jozefa II. znamenala pre Bratislavu ustup zo slavy.
Bratislava prestala byt hlavnym mestom Uhorska. Na Jozefov prikaz
sa roku 1783 odstahovala do Budina Miestodrzitelska rada a ine
centralne urady a 13. maja odviezli do Viedne aj kralovsku korunu
strazenu dovtedy na Bratislavskom hrade. Odstahovanie ustrednych
uradov vyvolalo priam masovy odchod slachty z mesta. Bratislava sa
z hlaveho mesta krajiny razom premenila na provincne mesto.
Bratislavu zasiahli aj Jozefove reformy. Zrusenych bolo aj niekolko
cirkevnych radov sidliacich v meste.
Majetky radov boli rozpredane a budovy klastorov premenene na skoly
a nemocnice. Jozef zriadil v Bratislave Generalny seminar pre
vychovu knazskeho dorastu, ktory bol umiestneny na Bratislavskom
hrade prestavanom na tento ucel. Tu studoval aj Anton Bernolak a
mnohi dalsi vyznamni osvietenski vzdelanci.
Zaciatok 19. storocia sa niesol v znameni napoleonskych
vojen. V roku 1805 bol po bitke pri Slavkove uzavrety v Zrkadlovej
sieni Primacialneho palaca tzv. Bratislavsky mier medzi Francuzskom
a Rakuskom. Mier vsak netrval dlho a uz v roku 1809 Napoleonova
armada poskodila mesto delostreleckym ostrelovanim z praveho brehu
Dunaja. V roku 1811 vyhorel nepozornostou posadky hrad.
Od tridsiatych rokov 19. storocia nastal v meste prudky rozvoj
priemyslu, podporeny zavedenim modernej dopravy. Rychlu dopravu vo
velkom umoznovali na Dunaji parne lode schopne uz plavat aj proti
prudu rieky. Od roku 1848 zacali premavat aj parne vlaky.
Bratislava bola aj nadalej prevazne nemeckym mestom, no postupne sa
stavala centrom slovenskej vzdelanosti a to zasluhou tunajsieho
skolstva. Po katolickom seminari, ktory zanikol po smrti Jozefa
II., prevzalo ulohu centra slovenskeho narodneho hnutia evanjelicke
lyceum. Na lyceu bola v roku 1803 zalozena Katedra reci a
literatury ceskoslovenskej. Jej vrcholnym obdobim bolo posobenie
Ludovita Stura ako profesora na katedre.
Poslednou velkou politickou udalostou v meste za Uhorska bolo
zasadnutie uhorskeho stavovskeho snemu v rokoch 1847-1848. V marci
1848 snem odhlasoval zrusenie poddanstva. Cisar Ferdinand V.
nasledne navstivil Bratislavu a 11. aprila 1848 tzv. marcove zakony
podpisal a vyhlasil v Zrkadlovej sieni Primacialneho palaca. Po
rozpusteni posledneho uhorskeho snemu a premiestneni politickeho
sidla Uhorska do Pesti sa stava Bratislava definitivne politicky
menej vyznamnou.Bratislavu zasiahli aj revolucne udalosti rokov
1848-1849. Mesto stalo spociatku na strane madarskeho odboja.
Mestska rada vyslala proti slovenskym dobrovolnikom zbor mestskej
gardy a pripravovala sa na podporu madarskych vojsk proti
Rakusanom. Koncom roku vsak mesto obsadili rakuske vojska a ruska
armada. Az do konca roka 1849 ptom obyvatelstvo trpelo
prenasledovanim prislusnikov odboja. V novembri prisiel do
Bratislavy aj slovensky dobrovolnicky zbor, ktory bol 21. novembra
na Firsnali (Namestie slobody) rozpusteny.
Druha polovica 19. storocia znamenala pre mesto priliv
obyvatelstva, podmieneny najma zakladanim novych priemyselnych
podnikov. Vo vychodnej casti mesta sa postupne vytvorila
charakteristicka priemyselna zona. V meste mal vyznamne zastupenie
strojarsky, chcemicky, energeticky, textilny, elektrotechnicky a
potravinarsky priemysel.
Koncom 19. a zaciatkom 20. storocia bola Bratislava druhym
najpriemyselnejsim mestom Uhorska. K rozvoju priemyslu v meste
vyznamne prispela aj vystavba prveho staleho mosta v roku 1891,
ktory sluzil sucasne zeleznici i cestnej doprave a umoznoval rychle
spojenie s Viednou aj s Budapestou. Rozvoj priemyslu sa odrazil aj
v architekture, co sa prejavilo najma vo vystavbe mnozstva
tovarenskych budov. Vznikol vsak aj vacsi pocet verejnych budov,
sakralnych stavieb, modernych vil a najomnych domov. Uspechy v
priemyselnom podnikani sa prejavili i v zivotnej urovni
obyvatelstva, ktora bola ovela vyssia nez v inych oblastiach
Uhorska s vynimkou Budapesti.
Dalsim vyznamnym medznikom v historii mesta bola prva svetova
vojna. Bratislavu nezasiahli boje priamo, ale aj tak tazko dolahla
na jej obyvatelov. Zasobovanie zlyhalo, ceny boli najvyssie v celej
monarchii. Rekvirovali sa predmety z farebnych kovov, zvony z
bratislavskych kostolov, ale aj riad od obyvatelstva. Koniec prvej
svetovej vojny v novembri 1918 priniesol zmeny na mape Europy.
Rozpadlo sa Rakusko-Uhorsko, vznikla Ceskoslovenska republika. O
osude Bratislavy sa rozhodovalo na parizskych mierovych
rokovaniach. Ked uz bolo koncom roku 1918 zrejme, ze Bratislava
bude zaclenena do CSR, rozhodli sa predstavitelia mesta premenovat
ho na Wilsonov, resp. mesto Wilsonovo, podla americkeho prezidenta
T.W. Wilsona. Predstavitelia mesta ziadali, aby ho dohodove
mocnosti uznali za otvorne - slobodne mesto. Tento navrh bol vsak
zamietnuty a mesto, ktore nazyvali Pressburg, Pozsony, Prespork,
bolo priclenene v januari 1919 k CSR. Nove pomenovanie mesta bolo
schalene 27. marca 1919. Na mape Europy sa objavila
Bratislava.
Este skor, ako mesto premenovali, rozhodlo sa o tom, ze bude
hlavnym mestom Slovenska. Nastahovali sa sem centralne a miestne
urady vsetkych odborov statnej spravy, koncentroval sa tu
priemyselny, obchodny a financny zivot celeho Slovenska. Pripojenie
Bratislavy k Ceskoslovensku znamenalo odchod znacnej casti
obyvatelstva madarskej narodnosti. Vzapati vsak do mesta prislo
pomerne vela obyvatelov z Ciech, najma inteligencia. Stavebny ruch
neobycajne vzrastol, mesto sa stale rozsirovalo a pocet obyvatelov
stupol. Do Bratislavy sa presunulo aj centrum kulturneho a
umeleckeho zivota.
V medzivojnovom obdobi sa Bratislava vyvijala pomerne
harmonicky. Nezanedbatelnym momentom bol vznik modernych vysokych
skol, vedeckych a kulturnych institucii celoeuropskeho vyznamu. V
tomto case mesto zaznamenava urbanisticky, architektonicky,
priemyselny a vyrobny rozvoj smerom ku kvalite. V prikladnej
tolerancii az do obdobia druhej svetovej vojny tu zili viacere
narodnostne a kulturne spolocenstva ako slovenske, nemecke,
madarske, zidovske, ceske, chorvatske a ine. Hospodarska kriza v
tridsiatych rokoch zasiahla aj Bratislavu. Mnoho priemyselnych
podnikov znizovalo vyrobu, niektore zatvorili. Robotnici stracali
pracu a bieda mimoriadne rastla. K tomu sa pridalo stupnovanie
politickeho napatia, ktore malo za nasledok rozpad CSR v roku
1939.
Dna 14. marca 1939 po rozbiti CSR sa stala Bratislava hlavnym
mestom samostatneho Slovenska. Mesto sa stalo sidlom prezidenta,
parlamentu, vlady a vsetkych uradov statnej spravy. Stratilo vsak
cast svojho uzemia, pretoze sucastou Nemecka sa stala Petrzalka a
Devin. Bratislavu priamo zasiahli aj udalosti druhej svetovej
vojny. Pri bombardovani mesta americkym letectvom 16. juna 1944
bola znicena predovsetkym rafineria Apollo, no zasiahlo aj obytne
stvrte. Od juna 1944 do aprila 1945 trvala v meste vojnova
situacia, mesto bolo v rukach nemeckej armady. Bratislavu
oslobodila Sovietska armada 4. aprila 1945.
Po druhej svetovej vojne sa situacia v Bratislave zasadne
zmenila. Hned po oslobodeni z mesta odsunuli vacsinu obyvatelstva
nemeckej a madarskej narodnosti. Rozhodnutim Narodneho vyboru z 1.
aprila 1946 sa uskutocnilo davnejsie planovane pripojenie
susediacich obci k mestu. Vznikla tak tzv. Velka Bratislava.
Po februari 1948 sa Ceskoslovensko stalo sucastou socialistickeho
tabora. V Bratislave to znamenalo vybudovanie silnych a istych
hranic voci Zapadu. Do pohranicneho pasma sa dostali aj casti mesta
a cast obyvatelov sa musela prestahovat do centra. Koniec
styridsiatych a zaciatok patdesiatych rokov sa niesol v znameni
prestavby a opatovnej vystavby vojnou znicenych casti mesta, najma
vsak priemyselnych podnikov, ktore sa po roku 1948 znarodnili. Do
zivota obyvatelov zasiahli aj komunisticke represalie v
patdesiatych rokoch.
Dalsim vyznamnym politickym aktom, ktory sa odohral v Bratislave,
bolo podpisanie Zakona o ceskoslovenskej federacii 30. novembra
1968 na medzicasom zrekonstruovanom Bratislavskom hrade. Bratislava
tymto zakonom ziskala statut hlavneho mesta SSR.
Dalsi vyvoj mesta sa niesol v znameni kvantitativneho rozvoja
priemyselnej vyroby, decimacie historickeho jadra,
vystavby
nevhodnych dopravnych
stavieb a novych sidlisk s nedokoncenou infrastrukturou. Najma
budovanie Mosta SNP a nabreznych komunikacii viedlo k velkoplosnym
asanaciam, pri ktorych bola znicena historicka zastavba Podhradia a
dunajskeho nabrezia. Napriek negativnemu dedicstvu uplynulych
desatroci ukazuju sa aj pozitivne dedicstva Bratislavy. Mesto je uz
teraz vyznamnym dopravnym uzlom cestnej, zeleznicnej, leteckej a
vodnej dopravy a jeho poloha na krizovatke obchodnych ciest
predurcuje Bratislavu stat sa vstupnou branou nielen na Slovensko,
ale aj do celeho stredoeuropskeho regionu.
History of Bratislava
5000 BC (Neolithic): People of the Linear Ceramics Culture
build the 1st archeologically proven settlement of the
territory
400 - 50 BC: The Celtic tribes of the Boi build Oppidum, the
fortified town with a mint
1st-5th centuries: The Romans - the territory of Bratislava
is the part of Limes Romanum, the system of fortified settlements
protecting the Roman Empire from the Barbarian attacks
4th-6th centuries: Migration period in Europe
623 - 658: Samo's Empire - the 1st supra-tribal union of the
Slavs under the rule of Samo, the Frankish merchant
833 - 907: Great Moravia period - Bratislava is the
important citadel of this Slavic Empire
895-896: Empire defeated by the Hungarian - the territory is
integrated into Hungary for more than a millennium
10th - 13th centuries: Market Settlement under Bratislava
(Pozsony, Pressburg) Castle grows - the future centre of Bratislava
becomes an important settlement
1291: Bratislava/Pozsony is granted city privileges
1405: King Sigismund declares Bratislava to be free royal
town
1440 - 1443: Fights for the throne between the Castle and
the city under it
1465: King Mathias Corvinus founds Academia Istropolitana,
the first university in Hungary
1526: The tragic Battle of Mohács - the Hungarian Kingdom
with Bratislava as its important centre is integrated into the
Habsburg Monarchy
1536: The Turks rule the great part of Hungary including
Buda, Pozsony becomes the capital of the country
1563: Bratislava is coronation town for Hungarian Emperors,
11 kings and 8 queens are crowned in the St. Martin's Cathedral
until 1830
1590: A fire destroys a large part of the city
17th century: Bratislava witnessed several anti-Habsburg
uprisings by Hungarian estates, Fights with the Turks continue,
Floods, plagues and other disasters trouble the city
1762: 6-years old Wolfgang Amadeus Mozart gives a concert in
Bratislava
1784: Central Hungarian authorities are moved back to
present-day Budapest, the glory of Bratislava starts to fade
1805: Peace of Pressburg - treaty between Austria and France
after Napoleon's victory in the Battle of Austerlitz is signed in
Bratislava Archbishop's Palace
1809: Napoleon's army attacks the city once again
1811: Fire by the soldiers protecting Bratislava against
Napoleon's troops destroys the Castle and the great part of
city
Late in the 19th century: Modernization of the city (new bridge
over the Danube, water supply system, electrical lighting are
telephone network, trams, the new theatre, etc.)
1918: Territory of future Slovakia is integrated in the new
Czechoslovak Republic after the WWII
1936: The Slovaks declare the independent Slovak state as a
puppet to Nazi Germany
1945: "Liberation" by the Soviet Army, Slovakia becomes the
part of the Czechoslovak Republic again
1948: Communists win the elections - the 40-year long
dictatorship starts
1968: Prague Spring, the political liberalization process
comes to an end when Russians and their allies invade the
country
1989: The so-called Velvet Revolution brings the fall of the
Communist Regime
1993: Slovakia becomes an independent state with Bratislava
as the capital