KATOVA BAŠTA, POKLAD POD KATOVOU BAŠTOU
V rokoch, ked sa vedenie Východoslovenského múzea na cele s
riaditelom doktorom Polákom úporne snažilo vyžmýkat od štátu
peniaze na úpravy Katovej bašty, aby sa dal tento doteraz
chátrajúci objekt upravit pre potreby priestorovo stále viac
stiesneného múzea, motal sa okolo Katovej bašty aj iný clovek,
ktorému nedala spávat. V Košiciach ho poznali pod pseudonymom
Majster X 13. Tento clovek podistým trpel mániou, ktorá sa
prejavovala tým, že bol presvedcený, že pod Katovou baštou sa
nachádza velký Rákócziovský poklad a on je predurcený nájst ho. Z
dobových písomností a tlace bohužial nevieme presne, ci poklad
Juraja II. alebo Františka II. Rákócziho. Jeho mánia, ktorú mal
nakoniec aj možnost realizovat, však musela poriadne liezt na nervy
riaditelovi múzea a neskôr aj madarským okupacným úradom, ktoré
zacali v Košiciach fungovat v novembri 1938.
MAJSTER X 13
V roku 1926 "získal" istý mladý pán z Malaciek "vedomost, že na
území Košíc sú ukryté Rákócziho poklady". Dotycný sa volal Ernest
Hladký a o tom, ako sa k tejto vedomosti dostal, hovorí neskorší
novinový clánok Felvidéki újság (Hornouhorských novín) z decembra
1940. Uvedené je tam nasledovné: "objavil sa mu vo sne duch grófa
Jána Eszterházyho a takto k nemu prehovoril: Chod synak Augustín a
vykop jamu s rozmermi 13 x 13 x 13 metrov pri košickej Katovej
bašte, kde je ukrytá velká cast obrovského kniežacieho pokladu." To
stacilo, aby Majster X 13 (dobová tlac ho titulovala Mister X a ako
vidiet, jeho krstným menom si nebola istá) zasvätil velkú cast
svojho života hladaniu zjaveného pokladu, z ktorého sa neskôr
vyvinuli poklady tri. O psychike Majstra X (tú trinástku mu tam asi
ktosi zlomyselne pridal kvôli rozmerom jamy) svedcia jeho slová:
"Túto vec som v tom case oznámil ceskoslovenskému penažnému úradu.
Kedže som však nechcel úradom uviest presné miesta, kde sú poklady
ukryté, kládli mi prekážky a spôsobovali tažkosti." Do Košíc
prišiel prvýkrát v roku 1929, získal si tu prívržencov, vydával sa
medzi nimi za verného pokladníka kniežata Rákócziho a nakoniec sa
pokúsil (pravdepodobne nacierno) kopat v areáli Katovej bašty.
Skutocne vraj aj vykopal nejakú keramiku, tú mu však zhabala
polícia, zaistila ho priamo vo dvore bašty a vypovedali z mesta. V
roku 1934 sa v Košiciach objavil znovu, tentokrát už s celoštátne
platným povolením na kopacie práce. Dopadol však tak, že ho
pokutovali za nepovolený návrat do mesta a opät vykázali. V
nasledujúcom roku, 24. augusta 1935, však vykopali robotníci
stavebnej firmy inžiniera Aloisa Nováka na Hlavnej ulici známy
Košický zlatý poklad. To bola voda na mlyn Majstra X 13. Ved to
predsa tvrdil, že tu tie poklady sú! Pustil sa teda do vybavovania
povolenia na kopanie, samozrejme, opät v areáli Katovej bašty.
Nakoniec sa mu to podarilo s podmienkou, že kopácske práce bude
zabezpecovat práve firma inžiniera Nováka. Nevieme, kedy presne so
svojimi prácami zacal a ani to, aké dopady to malo na rekonštrukciu
a prestavbu Katovej bašty, hladalo sa však bezvýsledne až do jesene
roku 1938, ked Košice po viedenskej arbitráži zabralo horthyovské
Madarsko. Pán Palcík, mladý stavitel pracujúci vo firme Novák,
úcastník nálezu Košického zlatého pokladu, sa podielal aj na
výkopoch Majstra X 13 v areáli Katovej bašty. Spomína si, že sa
kopalo v interiéroch velmi hlboko, až po spodnú vodu. Bohužial sa
nic drahocenné nenašlo - kamenné delové gule, úlomky keramiky,
akási kamenná tabula - to bol celý úlovok.
Tu kliknite Ak sa chcete dozvediet viac o
Katovej baste.
Majster 13 ale nehladal na správnom mieste. Ak chcete poklad
nájst tak horeuvedené súradnice vás dovedú pred kostol a Miklušovu
väznicu kde je potrebné zistit:
1. V ktorom storocí (vo fomate XY) boli objekty terajsej
Miklusovej väznice len dva mestské domy v neskorogotickom slohu
.
2. Kedy bol prestavaný kostol z vojenskeho skladiska na kostol.
(vo formate ABCD-ABEF)
Samotny poklad hladajte na:
N48° 43.(A+E+F)(B)(D-1)'
E21° 15.(X+Y)(E+F)(Y-X)'
Na najdenie pokladu nie je potrebne navstivit Muzeum, ale
navstevu vrelo doporucujem.