Cintorín sv.
Rozálie
...
patrí medzi najkrajšie cintoríny v Košiciach. Je
svojráznou prírodnou galériou sôch a drobnej architektúry. Cintorín
vznikal velmi pomaly. Za celých sto rokov XVII. storocia tu
pochovali iba 23 osôb. Piati z pochovaných boli pustovníci.
Možno by pekný kopec za hradbami mesta získal celkom iné
využitie, nebyt morovej nákazy. Epidémia moru ktorá sa do
Košíc a jeho okolia dostala v roku 1709, za pár mesiacov
skosila tolko ludí, že pocet obyvatelov sa znížil asi na
polovicu. V dnoch utrpenia, ked už všetci boli bezradní
dozrela myšlienka, postavit kaplnku pod vinicami pátrov
dominikánov. Za necelý rok bola hotová. Už na jar v 1715 roku
ju vysvätili na pocest svätej Rozálie - ochrankyne pred morovou
nákazou. Stavbu v barokovom štýle realizovali košickí
stavitelia T. Tornyossy a J. Göresh.
Na stenách sú zvyšky z pôvodnej malby zo zaciatku XVIII.
storocia. Stropná malba je zobrazením Boha ktorý ochranuje
našu Zem. Po stranách oltára s dojciacou Madonou sú patróni
sv. Roh a sv. Sebastián. Na malovaných dverách ambitu sú postavy
sv. Svorada a klaciaceho pustovníka Benadika. Sediaca postava v
dutine stromu zobrazuje zoborského pustovníka. V menze je zasklený
výklenok a ležiacou barokovou postavou sv. Rozálie. Z
pôvodného zariadenia kaplnky sa zachovalo niekolko plastík a
barokové svietniky.
O kaplnku sa starali pustovníci. Ich pôsobenie sa však
skoncilo a cintorín rokmi nadobúdal noblesu. Stal sa miestom
odpocinku majetnejších vrstiev.
Dnes slúži kaplnka na pohrebné obrady. Raz za rok v den
Sviatku všetkých svätých, býva tu smútocná omša za
duše zosnulých.
Ked statkár Czitó za symbolickú cenu mestu predal pozemky,
cintorín sv. Rozálie sa mohol rozšírit. Spôsoby pochovávania
boli rôzne. Napríklad vyhlbený priestor pod kaplnkou.
Najbezpecnejšie bolo zamurovat truhly do otvorov v stene
kaplnky. Niekde ich kládli na koštrukciu nad seba.
Hrobky boli aj symbolom majetnosti a dôstojnosti ich vlastníkov.
Zachované náhrobky z prvej polovice XX. storocia, nesú mená
vysokopostavených dôstojníkov, clenov vyberaných panských a
meštianskych rodín. Mnohé pohrebné kaplnky na Rozálskom
cintoríne sú postavené velmi honosne. Pre celý cintorín sú
charakteristické ulicky v ktorých stoja krypty a kaplnky. U
väcšiny náhrobkov nepoznáme autora, ale sú stvárnené
precízne a s citom.
Cintorín je unikátnym pamätným miestom, z ktorého sa dá cítat
história. Kaplnka svätej Rozálie spolu s cintorínom, už
dávnejšie patria medzi nehnutelné kultúrne pamiatky. Na
cintoríne sa dodnes pochováva.
Prvým pochovaným bol pustovník František Penner (1764) a
medzi dalšími nebožtíkmi boli casto vysokopostavení
vojenskí hodnostári a zámožní obcania. Ich príbuzní boli takí
bohatí, že si mohli "zasponzorovat" také krásne hrobky, z
ktorých sa stali historicky hodnotné umelecké diela. Boli to napr.
príbuzní osobností ako Aranossy a Dessewffy, rodina architekta
Velkého kasína Júliusa Répászkého, košického maliara Elemíra
Halásza-Hradila ...
zdroj : www.kosice.sk