Velka Hradna a Mala Hradna su
susedne obce, ktore kedysi tvorili jednu sidelnu jednotku. Dnes
patri kazda obec do ineho okresu - Velka Hradna do okresu Trencin,
Mala Hradna do okresu Banovce nad Bebravou. Obce lezia v severnom
vybezku sprasovej Nitrianskej pahorkatiny v blizkosti Povazskeho
Inovca a maju chotarne hranice s obcami Svinna, Trencianske
Jastrabie, Dubodiel, Velke Drzkovce, Ruskovce a Dezerice.
Uz samotny nazov nasvedcuje tomu, ze ide o starobyle obce. Hradna,
hradiste, hradisko su nazvy, ktore sa casto objavuju v dobach
velkomoravskych. Byvali utocistom v nebezpecnych situaciach, najma
pocas madarskych vpadov koncom 9. storocia.
Obec Velka Hradna sa spomina s rokom 1329. Je vsak urcite starsia,
pretoze v jej katastri je archeologicky nepreskumane hradisko
pravdepodobne z velkomoravskeho obdobia. V chotarnej casti
Kostolnica stal kedysi hrad.
Podla vsetkeho Hradna zohrala vyznamnu ulohu pri tvorbe cirkevnej
organizacie uz pocas Velkej Moravy v obdobi po obnove nitrianskeho
biskupstva v roku 1083, kedy v Malej Hradnej vznikol samostatny
arcidiakonat. Hradna bola postavena na uroven zupneho sidla. Jej
susedne arcidiakonaty boli v Nitre a v Trencine. Cirkevno-spravne
uzemie bolo mensie nez uzemia dvoch susedov, rozprestieralo sa na
uzemi okresu Banovce nad Bebravou, v hodnosti im vsak bolo
rovnocenne. Priclenenim Hradnej k Trencianskemu hradu ako jeho
poddanska obec tymto aktom hradisko aj Hradna straca na verejnom a
strategickom vyzname.
Vypravu za keskou odporucam zacat vo Velkej Hradnej, kde mozte
zaparkovat na mieste P1. Na kostole si vsimnite
popisne cislo
domu H a na jeho zadnej casti
kruhovu sklenenu
mozaiku, ktora je vertikalnymi a horizontalnymi pruhmi
rozdelena na P casti. Po ziskani tychto dvoch
udajov sa mozte vydat do obce Mala Hradna. Tu odbocte vpravo na
krizovatke T1 alebo T2 a pokracujte stale rovno po ceste ku
kostolu, ktorý je vraj tretim najstarším kostolom na Slovensku (a
ked aj nie, tak urcite jeden z tych najstarsich

). Zaparkovat mozte na parkovisku P2.
Na zadnej strane malohradnianskeho kostola si vsimnite
tri
tabulky s rokmi (zhora nadol):
18AB,
19CD a
19EF. V blizkosti
kostola najdete
kriz, ktory okrem napisu "SV. MISIE"
obsahuje styri ciselne udaje (roky) -
na vrchole (nad
napisom)
je 19IJ,
na lavom ramene (pred
napisom)
je 19KL,
na pravom ramene (za
napisom)
je 19MN a zvysny udaj (pod
napisom)
je RSTU. Ak ste ziskali aj tieto
udaje, suradnice finale vypocitate podla:
N 48° 4J.???', kde ???=H*P + A*B*C*D + (A+B)*D*(R+S+T+U)
E 18° 0E.???', kde ???=H*P + F*K*L*M*N + (I+N+F)*(D+E)
Dalej odporucam prejst do bodu R1, ktory sa nachadza od finale 553
metrov pod azimutom 150.7°. V tomto bode mozte aj zaparkovat (P3) a
dalej ist peso. Na kesku si vyberte pekne pocasie - cestou od R1 ku
finale sa vam naskytne pekny vyhlad na okolie. Nezabudnite skrysu
dobre zamaskovat.

Click To Rate This Cache