Zlaty Stol
Zlatý stôl je vrch (1 322,4 m n. m.) vo
Volovských vrchoch. Je najvyšším bodom
rovnomenného podcelku, zároven aj celého
pohoria a vypína sa medzi obcami Stará Voda,
Henclová, Úhorná a Smolník.
Podla ludovej povesti obedoval na vrchole pri svojich
potulkách krajom král Matej Korvín, odtial
pochádza miestny názov vrchu Králov
stôl.
Vrch je turisticky prístupný po modro-znackovanej
trase z Rožnavy cez sedlo Krivé (1 109 m n. m.) a dalej
do obce Stará Voda. Z vrcholu sú obmedzené
výhlady.
Zlatý stôl je geomorfologický podcelok
Volovských vrchov centrálnej casti pohoria.
Podcelok predstavuje najmohutnejšiu vrcholovú
skupinu Volovských vrchov od sedla Súlová
(909,7 m n. m.) po Úhornianske sedlo (999,0 m n. m.), z
ktorej vybieha na sever niekolko rozsiahlych rázsoch.
Najvyšším bodom podcelku je rovnomenný
vrch (1 322,4 m n. m.). Na juhu hranicí s Rožnavskou
kotlinou a podcelkom Pipitka, na východe s podcelkom
Kojšovská hola (deliacou líniou je potok
Smolník), na severe s podcelkom Hnilecké vrchy
(deliacou líniou je údolie Hnilca a na západe
s celkom Revúcka vrchovina (deliacou líniou je rieka
Slaná).
Dalšími výraznými vrcholmi sú
Skalisko (1 293,1 m n. m.), Volovec (1283,7 m n. m.),
Hekerová (1259,8 m n. m.), Biele skaly(1251,7 m n. m.),
Certova hola (1245,0 m n. m.), Vtácí vrch (1121,0 m
n. m.).
Vnútri pohoria sa nachádza jediná obec -
Henclová.
Na vrchole Zlatého stola sa nachádza
železobetónový pilier, ktorý bol
postavený ako bod trigonomrtricke siete I. rádu . Po
vzniku Ceskoslovenskej republiky v roku 1918 bolo potrebné
vybudovat novú polohovú siet. Polohové siete
budované za monarchie mali pomerne velké
dlžkové skreslenie vzhladom k podlhovastému
tvaru celého štátu (Cechy, Morava, Slovensko a
Podkarpacká Rus).
Nová trigonometrická siet , ktorá dostala
názov Jednotná trigonometrická siet
katastrálna (JTSK) mala zabezpecit vyhotovenie novych
máp, merania katastra, komasácií,
rýchly štart investcnej výstavby, usporiadat
hranice so susednými štátmi a celý rad
dalších úloh.
Po skúsenostiach zo skorších
triangulácií na území monarchie bolo aj
teraz rozhodnuté postupovat "z velkého do
malého". Trigonometrická siet ako celok bola
naprojektovaná tak, aby jednotlivé body tvorili
vrcholy trojuholníkov a to tak že dlžky
strán trojuholníkv bodov I. rádu mali byt od
25 do 40 km, budú východiskovou kostrou na
postupné vkladanie dalších
trojuholníkov nižších rádov (II.
až V.). Dlžky strán trojuholníkv bodov V.
rádu mali byt od 1 do 3 km.
V rokoch 1931 až 1935 boli na 17-tich bodoch I. rádu
vybudované železobetonové piliere s
výškou 2.4 m (Lomnický Štít)
až 7.25 m (Kecovo-Poronya). Mne sa podarilo nájst v
zoznamoch iba 9. pilierov (Královský Chlmec,
Vihorlat, Velký Milic-Skaroš, Poronya-Kecovo, Mincol
- Kyjov, Zlatý Stôl, Lomnický
Štít, Roštún-Sološnica,
Cupý-Skalica). Do siete I. rádu na Slovensku s
prepojením na susedné krajiny patrí 66 bodov,
z toho na 36-tich bodoch sa vykonalo astronomicko-geodetické
meranie. Na 24-roch z toho pred vojnou 12-tich sa vykonalo urcenie
Laplaceových bodov (zemepisná šírka,
dlžka a azimut), v období 1960-1964 bolo
zameraných dalších 12 neuplných
Laplaceových bodov (zemepisná šírka a
dlžka). Na mnohých bodoch I. až V. rádu
boli budované aj meracské veže rôznych
velkostí, niektoré až 5-poschodové
výšky až 25 m, casto
využívané turistami ako rozhladne.
A teraz sa vrátim k Zlatému Stolu, patrí medzi
body stabylizované pilierom 42x42x640 m, urcený v
súradniciach JTSK a ako Laplaceov bod astronomickej siete
urceny bol v roku 1937, ešte v polovici šestdesitich
rokov nad ním stála 5-poschodová veža. V
súcasnej dobe všetko co som popísal
odchádza pomaly do hystórie, nová technika
urcovania súradníc a výšok pomocou
satelitov (GPS, Glonas, Galileo), nahradí tažko a
zložito nameraných údajov geodetmi v minulom
období.