Nadoba
je nadstandardny regular (kusok mu chyba do "large"), tak sa
nebojte trade-ovat aj vacsie veci.
!!!Prosim, nevkladajte KINDERodpad, radsej nieco zaujimave, nech
maju hladaci zazitok aj z vymeny obsahu
cache!!!
V davnom obdobi, nikto nevie kedy presne to bolo, vie sa len,
ze to bolo velmi, velmi davno, panoval podzemiu a vsetkym
podzemnym pokladom
Kovlad,
syn Svatogora a Magury, zvany aj Zemetras. Jemu a jeho
zene, bohyni Rune, boli podriadeni vsetci skriatkovia, permonici aj
trpaslici.
Kovlad mal jednu slabost, potrpel si ako boh podzemia na kvalitnu
obuv. Hladal marne v sirokom okoli, az sa rozhodol vycestovat
do sveta. V starom Irsku narazil na Leprikona, maleho zeleneho
muzicka so stvorlistkom na klobuku, ktory sa vystatoval, ze
Kovladovi usije take topanky, ze ich nevymeni za nic na svete.
Kovlad sa s nim teda dohodol, ze ked sa tak stane, splni mu
jedno zelanie.
Leprikon sil neprestajne tri dni a tri noci a v den
Sv. Patrika mu vitazoslavne topanky odovzdal. Kovlad od nadsenia
nevedel najst slova. Okamzite kazal Leprikonovi aby si nieco zelal.
Tu sa ujal reci maly Leprikon:“ Pocuvaj, Kovlad, ja a moji
pribuzni, sme starocia strazcami pokladov. Tie ukryvame
v hlinenych hrncoch. Ukryvaju sa vsademozne, v skalach,
pod korenmi v lesoch. V poslednom obdobi sa nam vsak
strasne vela hrncov porozbijalo, ci same popraskali. Tu su miestni
hrnciari uplni babraci“.
Kovlad sa len usmieval popod dlhe fuzy a rychlo skocil
Leprikonovi do reci.
„Presne viem co potrebujes, mily Leprikon“, pokracoval tentoraz
Kovlad, „u mna sluzi jeden velmi sikovny skriatok, vola sa
Chrastiplz Hrncotvorny a je to najznamejsi hrnciar
v sirokodalekom okoli. Mozem ti hrnce na tvoje poklady,
vymenou za tvoje topanky, pre tvoju risu vyrabat.“
Maly zeleny Leprikon zacal vyskakovat, tlieskat rukami
a jasat. A tak sa i stalo. Po navrate Kovlada
z ciest, ktory este na dovazok od Leprikona dostal hrniec
s pokladom, sa Chrastiplzovi
Hrncotvornemu z vypalovacich hrnciarskych peci dymilo dnom
i nocou a z Irskych
lesov sa ozyval klepot malych obuvnickych kladiviek.
Jedneho dna, roku nepisaneho, sa stalo cosi strasne. Ludia, ktorym
Kovlad prislubil zlata kolko chcu, len aby v jeho podzemnej risi
nekopali, sa zrazu nevedeli nabazit tolkeho bohatstva.
„S jedlom rastie chut“ , vravi sa a tak to bolo aj
s tymito ludmi. Zacali sa vyhrazat Kovladovi vojnou, ak im
nevyda vsetko bohatstvo. Kovlad teda zacal zbrojit, povolal
vsetkych svojich poddanych, skriatkov, permonikov
a trpaslikov. Zacala sa tak starocia trvajuca vojna.
O tomto vsak tento pribeh nie je.
Dolezity pre nas je fakt, ze povolany do vojny bol aj Chrastiplz
Hrncotvorny. A ten sa uz z vojny zivy nevratil. Vyhasol
tak ohen v jeho ociach, aj v jeho hrnciarskej peci.
V starom Irsku si vsimli, ze sa im prerusil tok dodavky hrncov
a tak vyslali jedneho Leprikona na prieskum, aby zistil co sa
deje a co sa stalo s ich darovanym
pokladom. Samotna farebna duha pomahala
Leprikonovi precestovat kusisko sveta aby zdeseny nasiel vojnou
spustosenu krajinu. V odraze jeho smutnych malych oci blcali
plamene skazy, spalena poda a lesy, spustosene domy. Podujal
sa hladat poklad a aj ho nasiel. Bol ukryty pod malym pnom
hned vedla Chrastiplzovej hrnciarskej pece, z ktorej uz
zostali len kamenne ruiny. Leprikon sa teda rozhodol pred tymito
zlymi ludmi poklad chranit. Zostal tu a dlhe starocia tento
poklad strazi.
Ak natrafi na dobreho cloveka, rad sa
s nim o poklad podeli ale beda cloveku, ktory svedomie
ciste nema, tomu Leprikon daco strasne vyvedie!
Tak zvazte aj vy, svoje svedomie, ci vam za to ten poklad
stoji!
Nie vzdy cesta priama je ta
spravna a pohodlna. Najlepsie sa od severu ku zrucanej
kamennej peci dostanete. Okolie byvalej pece je uz dost zarastene,
hladajte teda cestu co najmensieho odporu:-). Vela
stastia!
Prosim, uvedte
skrysu do povodneho stavu, co si rozoberiete, zlozte naspat,
vdaka!