Hradisko Vrutky Traditional Cache

Najstarsie ohradene sidliska su zname uz z neolitu. Obranna funkcia hradisk zacala dominovat od eneolitu, co pravdepodobne suviselo s vtedajsim velkym pohybom kmenov. V dalsom vyvoji spolocnosti prebrali hradiska okrem obranných funkcii aj iné, napr. administratívne. Stali sa sídlom socialne vyclenenej vrstvy, ktoru tvorilo knieza a jeho druzina, niektore hradiska sluzili vylucne ako utociska a boli prechodne osidlene iba v dobe ohrozenia nepriatelom. Podla umiestnenia v terene mozno hovorit o vysinnych a nizinnych hradiskach.
Vysinne hradiska boli stavane na tazko pristupnych miestach horskych masivov, nad roklinami alebo riekami. Ich velkost zavisela od konfiguracie terenu. Nizinne hradiska vyuzivali ako prirodzenu ochranu ramena riek, pripadne mocariska ci ine vodne plochy. Hradisko bolo opevnene jednoduchym zemnym valom, drevenou palisadou alebo kamennym murom, niekedy kombinaciou vsetkych tychto stavebnych technik. Hradisko ako sidelna forma bolo typicke i pre slovanske obdobie nasich dejin v rannom stredoveku. Pre ich velku rozsirenost sa v starsej literature toto obdobie nazyvalo aj hradistnym obdobim.
Vysinne hradiska sa nachadzaju aj na uzemi Turca. Jednym z nich je hradisko vo Vrutkach.

Podla archeologickych vykopavok bolo Hradisko a jeho okolie obyvane ako prve v Dolnom Turci. Predpoklada sa, ze prvi obyvatelia tu zili uz v dobe kamennej a bronzovej na rozhrani 3. a 2. tisicrocia pred nasim letopoctom. Svedcia o tom nalezy z tejto lokality. Sidlil tu lud luzickej a puchovskej kultury, ktory poznal tajomstvo metalurgie a vyrabal pracovne nastroje a sperky, obrabal podu a choval dobytok. Hradisko bolo obyvane aj latenskom a rimskom obdobi. Na jeho temene sa nachadzal val s priekopou. Bol siroký 5 a vysoky asi 15 metrov. Hradisko zaniklo po prirodnych katastrofach a po vpadoch Dakov a Kvadov v 3. a 4 storoci n.l. Znovu bolo osidlene za vlady panovnikov Pribinu a Svatopluka. Najvacsi rozmach zazilo po prichode vierozvestcov Cyrila a Metoda . Archeologickym vyskumom bolo potvrdene osidlenie na obnovenom sidlisku ludu puchovskej kultury v povelkomoravskom obdobi v 10. a 11. storoci.
Je velkou skodou , ze tento pamatnik davnych cias upada do zabudnutia. Stari obyvatelia Vrutok a Priekopy si vsak este pamataju, ze pred polstorocim boli na Hradisku najdene ulomky starej keramiky, rozne drobne predmety a pohrebisko. Je potrebne, aby sa aj mladsia generacia zoznamovala s miestami ako je Hradisko, lebo na nich sa zacala pisat nasa slovanska historia.