Koncern Bata bol v tridsiatych rokoch 20. storocia už dobre známym a prosperujúcim podnikom. Výroba obuvi, ktorú rozbehol Tomáš Bata v dvadsiatych rokoch úspešne pokracovala. V priebehu tridsiatych rokov expandovala aj mimo domovského Zlína. Výrobné podniky zakladali jednak na území Ciech a Slovenska, ale aj v zahranicí, napríklad v Chorvátsku (Borovo), Polsku (Chelmek, Otmet), Holandsku (Best), Švajciarsku (Möhlin) ba dokonca aj mimo Európy v USA (Belcamp), Indii (Batanagar) ci Brazílii (Batatuba). Už v roku 1931 odkúpila spolocnost Bata kožiarske závody v Bošanoch
V období prvej Ceskoslovenskej republiky bolo okolie Šimonovian prevažne polnohospodárske s pomerne vysokou nezamestnanostou. V lete 1938 zacala výstavba prvej továrenskej haly.
Vzápätí po zaciatku výstavby došlo k rozdeleniu Ceskoslovenskej republiky a k vzniku samostatného slovenského štátu. To koncernu Bata ciastocne skomplikovalo situáciu, kedže už na Slovensku pôsobil ako zahranicný investor. Jan Bata bol však mimoriadne schopný, pragmatický podnikatel a so slovenskou vládou podpísal obojstranne výhodné dohody (Bata poskytol slovenskej vláde pôžicku a ona jemu slobodu v podnikaní). Tak zabezpecil závodom v Batovanoch prosperitu na dlhé vojnové roky. Od roku 1939 plynule prebiehala výstavba továrne i prilahlých obytných a spolocenských castí novo založeného sídla.
V roku 1948 premenovali obec Šimonovany- Batovany na Batovany a od novembra 1948 je obec mestom. V roku 1948 prebehlo v Ceskoslovensku znárodnenie všetkých výrobných podnikov, medzi nimi aj Batových obuvníckych závodov v Batovanoch. Stali sa z nich Závody 29. augusta (na pocest výrocia vyhlásenia SNP). 9. 2. 1949 premenovali aj mesto. Z Batovian na Partizánske.
Pätdesiate roky znamenali útlm vo výstavbe mesta. Stavat sa opät zacalo zaciatkom šestdesiatych rokov. Pozoruhodné je, že ešte stále sa rešpektoval pôvodný urbanistický návrh J. Voženílka. Rozmiestnenie jednotlivých funkcií v meste (nemocnica, dom kultúry, školy, športoviská, bývanie) bolo v súlade s pôvodným regulacným plánom z roku 1945.
Najväcší ráz mesta ovplyvnila extenzívna výstavba v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Vtedy vznikli prilahlé panelové sídliská i charakteristické moderné solitéry (nemocnica, nákupné centrá a pod.). Po roku 1989 prešli obuvnícke závody opät do súkromných rúk. Išlo však o viacero majitelov a tak sa ráz výroby zmenil.
Dnes je výrobe obuvi venovaný už len zlomok kapacít výrobného areálu. Mesto si, napriek tomu, uchovalo ráz pôvodného batovského sídla. A to jednak ako záhradné mesto, ale aj vzhladom na bezprostrednú priestorovú i funkcnú zviazanost mesta a výrobného areálu. Partizánske má dnes 25 000 obyvatelov a je okresným mestom.
Batove urbanistické celky by sa raz mohli dostat aj do zoznamu svetového dedicstva
KESKU PROSIM DAJTE NA MIESTO KDE STE JU NASLI