Solivarske Ceterne Traditional Cache

This cache has been archived.

Vrso1: Cache archivujem.

More
Hidden : 5/9/2009
Difficulty:
2 out of 5
Terrain:
1 out of 5

Size: Size: small (small)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works
Looking for a different adventure?

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Jednoducha drive-in cache. Prajem prijemne hladanie :)

It's an easy drive-in cache. Good luck

Je to objekt na uskladnenie solanky v drevenych nadrziach. Povodnych sest zasobnikov z roku 1800 nahradil v roku 1815 osmimi nadrzami s dvojitym dnom na kamennych podstavcoch. Celkova kapacita ceterni je 110 560 hl solanky. Vacsie opravy boli vykonane po roku 1828 (stavitel Vilecz) a po roku 1841.

EN: This building was for the storage of brine in wooden vats. The original six vats of 1800 were replaced in 1815 by eight double-bottomed new ones placed on stone podestals. These had an overall capacity of 110,560 hectolitres. Extensive repairs were carried out after 1828 (by the builder Vilecz) and then again after 1841.

Historia tazby soli na vychodnom Slovensku je oddavna znama. Jej vyznam spociva v tom, ze je to nenahraditelna potravina a ako sa neskor ukazalo aj prepotrebna druhotna surovina.
Prva pisomna zmienka o vyuzivani solnych pramenov je z roku 1223. Objavili sa na pahorkatine v upati Slanskych vrchov, severovychodne od Presova. Listina tiez hovori o vyuzivani tychto pramenov bratmi Cikaryovcami z Polska.

Darovacou listinou z roku 1285 kral Ladislav IV. Kumansky daroval kralovske obce Solny potok a dielnu spolu so solnou studnou zakladatelovi rodu Sosovcov Jurajovi Micbanovi. Pramene niekolkokrat menili svojich majitelov. Ich uzivatelmi boli slachtici a i niektori poddani mali vysadu slobodne si naberat a odnasat solanku domov pre vlastnu potrebu.

Na zaciatku sa sol ziskavala tazbou kamennej soli. Po vyhlbeni sachty v r. 1570 s terajsim nazvom „Leopold“ sa otvorilo lozisko kamennej soli. Tento objav mal velky vyznam pre dalsi rozvoj oblasti. Za dnes nepredstavitelne tazkych podmienok tazili banici kamennu sol, ktorú vynasali na povrch v drevenych vedrach.
Takyto sposob tazby sa vyuzival do r. 1752, ked v noci z 21. na 22. februára doslo k zaplaveniu bane. Prival bol natolko silny, ze ho nedokazalo zastavit ani zvysene cerpanie. Presna pricina katastrofy sa nikdy nezistila.

Po neuspesnych pokusoch o jej zachranu bolo 1. jula uradne zakazane do nej farat a tento den sa povazuje za den zastavenia dolovania kamennej soli. Zacala sa etapa tazenia solanky pre ziskanie soli jej varenim.

Nad zatopenou sachtou „Leopold“ bola postavena budova „gapel“ s taznym zariadenim pohananym konmi. Tymto zariadenim bola solanka tazena zo sachty Leopold pomocou mechov, zhotovenych z byvolich kozi. Vytazena solanka sa drevenym potrubim precerpavala do drevenych nadrzi zvanych „ceterne“ a samospadom pritekala na panvy vykurovane drevom, za ucelom odparenia vody a ziskania soli jej vysusenim.

Po skusenostiach, teoretickych vedomostiach, vedeckych poznatkoch a pre zvysenie kapacity vyroby soli bola v r. 1800 slavnostne otvorena varna Frantisek – Solivar „Frantisek“ – vyuzivany do r. 1970.

V r. 1805 bol postaveny dalsi objekt – Solivar „Ferdinand“ – zburany v r. 1931.

zdroj: (visit link)

Additional Hints (Decrypt)

cbq - haqre

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)


Advertising with Us

Inventory

View past Trackables

What are Trackable Items?