Hubarska
Horeuvedené súradnice sú len orientacné
a dovedú vás na miesto, kde môžete
odparkovat svoje auto.
Kešku hladajte na: N 48 44.ABC E 021 12.DEF
Ako sa dopracujete k ABCDEF?
Stací, ked správne identifikujete hríby z
obrázkov
A
Klobúk má 10-70 mm v priemere, za mladi je
mierne klenutý, potom plochý a napokon lievikovite
prehlbený s lalocnato zvlneným okrajom. Najprv
býva žltkovožltý, neskôr
blednúci, holý, matný.
Lupene sú v podobe hrubých, vidlicovite
rozdelených, až 3 mm vysokých žiliek,
ktoré sú pospájané priecnymi
žilkami (anastomózami). Žilky sú
žltkovožlté a zbiehajú hlboko na
hlúbik.
Hlúbik je 30-60 mm vysoký a 8-25 mm
hrubý, rovnako sfarbený ako žilky pod
klobúkom (žltý), valcovitý, smerom k
báze sa zužuje a smerom ku klobúku sa
rozširuje tak, že prechádza pomaly do
klobúka.
Dužina je bledožltá, pevne mäsitá,
vônu a chut má príjemne korenistú.
B
Klobúk má 40-150 mm v priemere, najprv je
polgulovitý, potom klenutý, a napokon
vankúšovite rozprestretý. Na povrchu je jemne
plstnatý, najprv husto páperistý a
suchý. Za mladi býva krásne
cervenopomarancový až pomarancovohnedastý.
Rúrky sú 7-30 mm dlhé, pri
hlúbiku hlboko vykrojené. najprv sú
belavé, potom trochu sivasté až s
olivovým alebo žltosivým odtienom. Na reze sa
sfarbujú podobne ako dužina. Póry sú
drobné, okrúhle, rovnako sfarbené ako
rúrky.
Hlúbik je 50-150 mm dlhý a 12-50 mm
hrubý, za mladi trochu bruchatý, potom
valcovitý, hore stencený, dolu niekedy
zhrubnutý a zaoblený. farby je bielej až
sivastej, pokrytý drobnými zrnitými
šupinkami, ktoré sú casto sietkovite nad sebou
usporiadané. Najprv bývajú na celom
hlúbiku biele, potom v dolnej casti oranžové
až hnedé, v hornej casti zostávajú dlho
biele, ale napokon sú všade
gaštanovohnedé až tmavo sivohnedé.
Dužina je biela, na vzduchu sa mení najprv na
bridlicovo lilavo, neskôr na hnedocerveno, miestami s
vínovocervenými alebo fialovými odtienmi. V
báze hlúbika býva dakedy trochu
zelenkastá alebo modrastá. V klobúku je dost
hrubá, najprv všade tuhá, v dospelosti v
klobúku špongiovitá, v hlúbiku
vláknitá a v báze až drevnatá.
Chut má miernu, príjemnú a je takmer bez
vône.
C
Klobúk má 40-150 mm v priemere, je
jednostranný, lastúrovitý s dlho
podvihnutým okrajom. V mladosti je tmavosivý až
ocelovomodrý, v dospelosti vybledá do bledo
sivofialova až fialovohneda. Je holý s jemne
plstnatým okrajom.
Lupene sú biele až bledosivé, úzke
a husté, na báze vidlicovito rozdvojené a na
hlúbiku zbiehavé.
Hlúbik je biely, krátky a hrubý,
chlpato strapatý.
Dužina je biela, bez vône a má
lahodnú chut.
D
Klobúk má 60-300 mm v priemere, najprv je
polgulovitý, potom polgulovite klenutý, v dospelosti
plocho rozprestretý, farby bledo špinavohnedej,
sivoplavej až kožovohnedej, matný, jemne
zamatový až plstnatý, a to pomerne dost
trvalo.
Rúrky sú 10-35 mm dlhé, pri
hlúbiku vykrojené, v mladosti biele, coskoro
však žltozelené. Póry sú
drobné, okrúhle, rovnako sfarbené ako
rúrky; otlacením nemenia farbu.
Hlúbik je 100-250 mm dlhý a 20-70 mm
hrubý, najprv bruchatý až
súdkovitý, v dospelosti valcovitý, celý
alebo minimálne do polovice ozdobený výraznou
sietkou, ktorá býva najprv krémová a
postupom casu hnedne. Táto sietka nie je nikdy
tmavšia ako základná farba hlúbika,
ktorý je už v mladosti hnedastý, potom
škoricovohnedý alebo kožovohnedý, raz v
bledšom, inokedy v tmavšom odtieni, ale vždy
tmavší ako hlúbik hríba
smrekového alebo brezového. Na báze
býva belavý.
Dužina je v celej plodnici biela, v starobe
belavá, nad rúrkami niekedy žltkastá, pod
pokožkou klobúka bledohnedá. Je
mäkšia ako dužina hríba smrekového a
casto ju napadajú larvy hmyzu. Má lahodnú chut
a velmi príjemnú hubovú vônu.
E
Plodnica je v zaciatocnom vývinovom
štádiu celá obalená v bielej
plachticke, ktorá sa rastom roztrháva a
zostáva ako biela volná pošva na báze
hlúbika. Klobúk má 60-150 mm v priemere.
Najprv je takmer zvoncovite klenutý, potom plocho
klenutý a casto aj celkom plochý. Býva
zelenožltý, olivovo sivozelený,
olivovozelený, sivobelavý, v strede
tmavší, pri okraji bledší,
hodvábne lesklý, za vlhkého pocasia
lepkavý, za sucha lesklý, hladký, holý,
bez bradaviek a zriedkavo s útržkovitým
zvyškom plachticky.
Lupene sú 8-12 mm široké, husté,
pri hlúbiku zaoblené, biele.
Hlúbik je 50-150 mm dlhý a 10-20 mm
hrubý, takmer valcovitý, hore trochu stencený,
na báze zhrubnutý v podobe gulovitej mäkkej
hluzy, ktorá je obalená v bielej polovolnej
pošve. Je zvycajne biely, žltozelenkavý alebo
sivastý. Za suchého pocasia sa casto rozpukáva
tenká povrchová vrstva na šupinky, cez
ktoré presvitá biela dužina. Najprv je
plný, potom vatovite vypchatý a napokon
rúrkovite dutý. V hornej tretine má
tenký ovisnutý biely prsten.
Dužina je biela, pod pokožkou klobúka slabo
žltohnedastá. Za mladi býva takmer bez
vône, v dospelosti páchne ako surové
staré zemiaky
F
Klobúk má 100-300 mm v priemere, najprv je
valcovitý alebo elipsoidný, neskôr
kuželovite klenutý a napokon plocho
rozprestretý, v strede vždy s hrbolom. Postupným
zväcšovaním klobúka sa hnedá
pokožka rozpukáva na hrubé
škridlicové šupiny, cez ktoré
presvitá biela vatová dužina. Iba v strede sa
nerozpukáva a zostáva súvisle hnedá.
Okraj klobúka býva belavo
páperistý.
Lupene sú 10-19 mm široké, cistobiele,
husté, bruškaté, od hlúbika
oddelené úzkou medzerou.
Hlúbik je 200-400 mm dlhý a 20-40 mm
hrubý, takmer valcovitý, hore stencený, dolu
zhrubnutý do nápadnej gulovitej alebo elipsoidnej
hluzy, ktorá býva pokrytá bielou
mycéliovou plstou. Za mladi je hnedý, neskôr
nepravidelne šupinkatý. Najprv je vatovite
vopchatý, neskôr rúrkovite dutý a
drevnatý, z klobúka sa dá lahko vylomit. V
hornej tretine má posuvný prsten, ktorý
má dvojitý rozstrapkaný okraj.
Dužina je biela, na vzduchu farbu nemení, v
dospelosti je v klobúku vatovitá, v hlúbiku
tvrdá, vláknito drevnatá, vonia
príjemne a má dobrú chut.
Najlahšie ako sa dostat ku keške je ist ako ku
Pramene Bankova - Pramen pod Ciernou horou
S keškou manipulujte opatrne a
prosím vrátit na pôvodné miesto a
patricne zamaskovat