Karst series - Koniarska planina Traditional Cache

Geocache series "Slovak Karst"

  Slovenský kras je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie na slovensko-madarskom pohranicí, obklopený Juhoslovenskou, Rožnavskou a Košickou kotlinou a Volovskými vrchmi. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.

  Je budovaný vápencami a dolomitmi, ktoré v južnej casti dosahujú hrúbku 400-500 m a sú rozdelené hlbokými kanonmi riek Slaná a Štítnik, ako aj Zádielskeho a Hájskeho potoka.

  Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraniciacim Aggtelekským národným parkom (Madarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km2 vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitostou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblast bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Clovek a biosféra. Podcelky Slovenského krasu: Jelšavský kras, Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Turnianska planina, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina.

Koniarska planina je najmenšou planinou Slovenského krasu (rozprestiera sa na ploche približne 50 km2), ktorá bola erozívnou cinnostou potokov a riek oddelená od pôvodne jednotnej krasovej platne. Povrch celej planiny je zalesnený. Najvyššie položeným bodom je Veterník, dosahujúci nadmorskú výšku 610m. Táto planina patrí medzi najmenej preskúmané planiny v Slovenskom krase. V minulosti sa prieskum Slovenského krasu sústredoval prevažne na rozlohou väcšie a na krasové javy bohatšie planiny ako sú Plešivecká, Silická ci Dolný vrch. Prieskumom ostatných planín (napriek dôležitým nálezom) sa na Koniarsku planinu pozabudlo. Sporadické výskumy sa tu napriek neustálemu ruchu v okolí predsa len diali.

Na podnet Ing. Jozefa Grega, CSc. a Samuela Máté speleoklub Drienka v roku 2005 upriamil pozornost aj na túto, na podzemné krasové javy pomerne chudobnú planinu. Výsledkom 18 pracovných akcií bolo objavenie 3 nových priepastí a 9 svahových jaskýn.

Jednoznacné vymedzenie oblasti je len z východu, kde ju od Plešiveckej planiny oddeluje dolina rieky Štítnik. Zo západu a severu môžeme vzhladom na geologickú stavbu územia považovat za hranicu Chvalovský priesmyk (Hucín) a sedlo Strieborné (501 m n.m.). Na juhu planina prechádza do Licinskej pahorkatiny Rimavskej kotliny; spojnica G.Hôrka-Licince (Grego 1987). Najväcšie výšky dosahuje planina v strednej casti (Veterník 610 m-najvyššia kóta, Pipíš 594 m), odkial postupne klesá k juhu cez Koniar (488 m) po kužel Hôrky (360 m) v najjužnejšom cípe. Morfologicky môžeme planinu rozdelit na dve casti, vymedzené medzi kótami: Hôrka (360 m) a Pipíš (594 m), tzv. "Južná cast" a medzi kótami Veterník (610 m) a Strieborník (553 m), tzv. "Severná cast". Vo svahoch planiny sú známe pocetné "bralné ostrovy" (Rysie skaly, Krkavcie skaly - Holló ko, Zúgó ko...), ukrývajúce v sebe mnohé jaskynné otvory. Podrobnejšie sa územím Koniarskej planiny (hlavne geomorfológiou) zaoberal vo svojej práci A. Kemény (Kemény 1961a) a J. Grego (Grego 1985, 1987).

Cache sa nachádza na jednej z mála lúk, ktoré sa na tejto husto zalesnej planine nachádzajú. Hned, ako vojdete na lúku, postavte sa chrbtom k senníku, pozerajte sa dole briežkom a takmer v strede lúky uvidíte velký krík, ktorý stráži dalši z pokladov planiny. CACHE PROSÍM OPATOVNE ZAMASKUJTE.

Ku cache sa dostanete zelenou turistickou trasou priamo z Plešivca. Alebo z obce Gemerský sad, v ktorej sledujte modrú cyklistickú trasu, ktorá vas privedie rozcestníku Drienova studna (320m). Odtial pokracujte opät zelenou turistickou trasou, smerom na Plešivec.

  Pre FTF sa v cache nachádza droteny strážca Šef, ktorého pre túto hru vyrobila moja žienka a ktorému meno dala naša malá. Celá drôtená rodinka má už aj svoju galériu;)

Caches série Slovak Karst :
GC1HBDV Silicka (jaskyna) planina GC1H8B1 Plesivska planina