Presne o polnoci z
13.
na 14.
apríla 1950 obsadili
príslušníci Ludových
milícií, Verejnej
bezpecnosti a Štátnej
bezpecnosti všetky mužské kláštory v celom Cesko-Slovensku.
Akcia bola namierená proti šiestim katolíckym reholiam:
františkánom, saleziánom, jezuitom, tešitelom, redemptoristom a
baziliánom. Bolo prepadnutých 56 kláštorov a reholných domov, v
ktorých sa zdržovalo 850 reholníkov.
Reholníkov už
nadránom autobusmi rozvážali do sústredovacích kláštorov.
Predstavených a
takzvaných
najreakcnejších zhromaždili v „kárnom kláštore“ v
Pezinku, ostatných do štyroch
dalších kláštorov v
Hronskom Benadiku, v
Šaštíne
, Jasove
a v
Podolínci
. Život v sústredovacích kláštoroch
nemal daleko od pobytu vo väzení. V Podolínci, kde panoval
najprísnejší režim, zakrátko pribudli na oknách mreže, kláštor
obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami a na
poriadok dohliadali strážcovia z
Leopoldovskej
väznice. Reholníkov, u ktorých sa
predpokladal kladný vztah k
režimu, rozmiestnili do rôznych farností. Komunisti venovali
osobitnú pozornost najmä mladým reholníkom. Snažili sa ich oddelit
od starších reholníkov a umiestnili ich vo zvláštnych prevýchovných
táboroch, kde ich presviedcali, aby sa zriekli reholného povolania.
Brancov povolali do armády – do
pomocných technických
práporov. Starší reholníci sa
dostali pred súd.
Co tak trochu nahliadnut do histórie, ked sa už tolko o tých
knazoch dnes hovorí?
Miesto uloženia cache
vás privedie k miestu, ktoré bolo predzvestou týchto udalostí.
Už 16. mája 1949, v podvecer, ozbrojení žandári a príslušníci
ŠtB obsadili dom
saleziánov
v Michalovciach, odkial boli násilným spôsobom
odvlecení 10-ti saleziáni (piati boli knazi a piati klerici a
reholní bratia). Onkológia, ktorú dnes vidíte po pravej strane,
bola ich niekdajším internátom pre mladých, ktorí
v Michalovciach študovali.
Ako pohlad na toto
obdobie, zvlášt silné sú slová saleziána, knaza don Titusa Zemana,
ktoré sa nám z tohto smutného obdobia
zachovali:
„Ked sa mám
v mysli vrátit k nepredstavitelnému muceniu pri
vyšetrovaní, poviem ti úprimne, že sa ma zmocnuje strašná hrôza.
Používali neludské metódy bitia a trýznenia. Opakovane
napríklad pri vypocúvaní prinášali vedro plné výkalov zo žumpy,
ponorili mi don hlavu a držali, kým som sa zacal dusit.
Obrovské kopance do celého tela, silné údery s nejakým
predmetom, zauchá. Po jednom takomto údere som ohluchol. Vecer
namiesto spánku ta zavedú do miestnosti, kde ti je zima aj
v šatách a prikážu ti celkom sa vyzliect. Potom ti
prikážu vliezt do kamennej jamy a musíš si tam lahnút na
chrbát, a ako tam ležíš, každú chvílu ta celú noc oblievajú
studenou vodou. Nesmieš si lahnút inak, nesmieš sa schúlit do
klbka, aby si sa aspon trochu chránil pred chladom. Cez den potom
stojíš v cele a v noci sa to zopakuje. Toto bol
jeden z mnohých spôsobov, ako ma okrem bitia pri vypocúvaní
mucili. Na dalšie spôsoby, prosím, sa ma už
nepýtaj!"
Don Titus bol
v obžalobe opísaný ako zarytý nepriatel štátu, vlastizradca,
špión v službách Vatikánskej spravodajskej služby. Prokurátor
žiadal pre dona Titusa absolútny trest – trest
smrti.
Cache je na zadaných súradniciach,
pamätná tabula pár metrov opodial na stene – N 48° 45.137´ E 021°
54.893´
____________________________________________________
EN: The cache
is
on the
coordinates.
