Lubietovske bane Traditional Cache

EN: Traditional geocache dedicated to old mines of Lubietova. Cache is outside, not in the mine.

Ľubietová, ako jedno zo siedmych slobodných banských miest na strednom Slovensku, bola významným strediskom ťažby a spracovania medených a železných rúd. Miestny revír patrí k najvýznamnejším rudným revírom na Slovensku, ktorý dal ako jeden z dvoch banských oblastí tri minerály prvý krát popísané zo Slovenska: libethenit, euchroit, mrázekit.

Ľubietová a jej okolie boli osídlené už v najstarších dobách. Najstarší archeologický nález pochádza z eneolitu a skladá sa z niekoľkých kostených nástrojov a črepov, medzi ktorými vyniká pozoruhodný kostený nôž. Početné stopy po predhistorickom dobývaní kovov v okolí Ľubietovej môžu svedčit o záujme Kotínov, Kvádov, Markomanov a Rimanov o túto rudonosnú oblasť. Pri oprave vodovodu v hĺbke 1,5m v r.1898 boli v štrku nájdené dve bronzové ihly, jedno dláto s uchom, dve bronzové náramnice, jeden bronzový plech s dvoma uchami, cez ktoré boli náramnice prevlečené a bronzové fokoše, ktoré sú svedkami, že toto územie bolo obývané už v dobe bronzovej. Najstaršia historická zmienka o Ľubietovej pochádza z roku 1340, kde sa pri metácii lupčianskeho chotára spomína „aqua Lybtina“. Na slovanské baníctvo nadviazali nemeckí kolonisti, ktorí ho zveľaďovali, a tak mohla byť hospodársky povznesená banská osada Ľubietová povýšená roku 1379 na slobodné banské mesto. Slávu privilegovaného kráľovského mesta prinieslo Ľubietovej bohatstvo rúd. V minulosti sa v okolí ťažilo zlato, medené i železné rudy a malý podiel tvorili nikel-kobaltové rudy. Najvýznamnejší podiel mali však rudy medi. Dobývali sa na troch samostatných banských ložiskách: na Podlipe, v Svätodušnej doline a v menšej miere na Kolbe.

Vchod do štoly na Podlipe, zdroj: Wikipedia

Z Ľubietovej je najznámejšia mineralogická oblasť Podlipa, odkiaľ pochádzajú unikátne nálezy minerálu libethenit, ktorý bol prvýkrát opísaný v Ľubietovej, a podľa ktorej dostal aj názov. Na Podlipe sa dodnes nachádzajú štôlne a haldy, z ktorých vyteká voda, zanechávajúca zelenú farbu na brehoch potôčikov (znaky po prítomnosti medi, ktorá bola hlavným predmetom ťažby, ale neskôr, po vyčerpaní ložiska sa ťažili aj železné rudy). Ložisko Podlipa leží pri miestnej časti Podlipa, na južnom svahu kóty Vysoká 995,5 m. Je to najznámejšie ložisko z tejto oblasti, je o ňom najviac archívnych aj publikovaných údajov, v minulosti sa tu intenzívne ťažilo. Ložisko bolo rozfárané minimálne 23 štôlňami vo výškovom rozmedzí 500 m.n.m. – Dreifaltigkeit štôlňa (dedičná) až po 760 m.n.m. – Horná Ladislav štôlňa. Najdôležitejšími banskými dielami v celej histórii ťažby boli Dreifaltigkeit-dedičná štôlňa, Zallweiner-Mária Empfängnis štôlňa a banské pole Ján, počas posledného obdobia exploatácie, t.j. v prvej polovici 19. storočia boli štôlňa Zahlweiner-Mária Empfängnis, banské pole Reiner alebo Ladislav a banské pole Ján. Najrozsiahlejšie dobývky sú na úrovni štôlne Stredný Ján. Súčasný stav ložiska reprezentuje značný haldový materiál, ktorý je svedkom stáročnej ťažby v tejto lokalite. Pri troche šťastia sa dajú nájsť na haldách banského poľa Reiner a Ladislav ešte stále vzorky libethenitu, pseudomalachitu a malachitu. Mrázekit je veľmi vzácny. Na ložisku sa nachádza niekoľko banských diel, do ktorých sa dá ešte aj v dnešnej dobe vstúpiť. Je to napríklad štôlna Andreas, ktorú vyzmáhali v náprotivnej stráni banského poľa Ján, okolo ktorej prejdete, ak Vás gepeso správne povedie. (Edit: Počas existencie tejto keše bola do vchodu štôlne osadená mreža, zabraňujúca vstupu.)

Cache je vonku, nie v bani! Pozor, z oblasti je zakázané vynášať kamene.

Zdroj: Slovakia minerals

Prečo naše keše nedávame do igelitového sáčku a nechceme mať v igelitovom sáčku, si prečítajte tu: www.cageo.cz/pytlik