Z historie pezinskych zidov - Judebergel Multi-Cache

V Malokarpatskom múzeu v Pezinku sa nachádza zarámovaný, ornamentmi vyzdobený obraz, vlastne pamätná listina v hebrejskej reči, ktorú dali vyhotoviť pezinskí Židia na pamäť asi tridsiatich Židov z mestečka Pezinka, ktorých pezinskí grófi Wolfgang a Juraj a sudcovia zo susedných miest (Trnava, Bratislava, Modra, Senec) odsúdili na trest smrti upálením, za údajnú rituálnu vraždu kresťanského chlapca a 21. mája 1529 aj upálili v jame v blízkosti mestečka.

Táto pamätná listina obsahuje mená všetkých upálených Židov a označuje ich zároveň za mučeníkov, ktorí sa nebáli za svoju vieru a presvedčenie položit v plameňoch aj svoje životy, ba niektorí skočili do ohňa aj dobrovol'ne. Ich čin má byť potomkom pripomienkou a povzbudením vytrvať vo viere otcov. Obsah tejto listiny čítavali na výročný deň ich upálenia Židom, zhromaždeným v pezinskej synagóge. Po zatvorení synagógy v r. 1943 sa táto listina a iné sakrálne predmety dostali na mestský dom a odtial' do mestského múzea v Pezinku. Zavraždený bol devätročný chlapec, ktorého našli v tŕní za mestom so zaviazanými rukami, ležiaceho dolu tvárou, s mnohými bodnými ranami...

Pezinskí grófi a vedenie mestečka obvinili z vraždy, a to rituálnej, komunitu pezinských Židov. Kedže sa k vražde nepriznali, podrobili ich krutej tortúre (mučeniu). A tak sa na verejnom súde na pezinskom námestí za prítomnosti asi tisíc l'udí priznávali k rituálnej a beštiálnej vražde. Rozsudok bol krutý - upáliť všetkých pezinských Židov. Grófi vraj prejavili "milosrdenstvo" a deti do 8-10 rokov omilostili a dali ich "na prevýchovu a pokrstenie" do kresťanských rodín. Asi tridsiatich Židov, mužov, ženy a staršie deti upálili v jame na raždí, ktorú vykopali na mieste, kde je dnes budova železnicnej stanice. Miesto sa odvtedy nazývalo Judebergel (Židovský kopček). Vraj tam pri kopaní základov staničnej budovy v r. 1874 našli väčšie množstvo spálených l'udských kostí...

Je zrejmé, že nešlo o rituálnu vraždu, akú pripisovali Židom v čase Vel'kej noci. Všetko nasvedčuje, že tu došlo k beštiálnej sexuálnej vražde... Proti rozsudku grófov a uvedených miest sa hned' odvolala Židovská náboženská obec vo Viedni ku král'ovi a cisárovi Ferdinandovi I. s prosbou o omilostenie pezinských Židov. Král' vraj ich prosbe vyhovel, ale posol, ktorý niesol omilostenie, prišiel neskoro... Proti tomuto hroznému a nezmyselnému rozsudku zakročil u grófov aj nitriansky biskup Podmanický, ale bez úspechu.

V Pezinku vyvolala vražda chlapca zdesenie a verejná mienka sa zväčša stotožnila s rozsudkom, ktorý dalej stanovil, že v budúcnosti nesmie ani jeden Žid bývať, ani prenocovať vo vnútornom meste. Do mesta mohli prísť iba v čase trhu (sobota), čo však nevyužívali, lebo mali vtedy sviatok. Po vydaní tolerančného patentu Jozefom II. (1781) už mohli vstúpiť do mesta pre lieky aj v noci, ale len v sprievode drába. Vol'ne mohli vstúpit do mesta a tam sa usadzovat až od r. 1867 po vydaní zákona, ktorý Židov zrovnoprávnil s kresťanským obyvateľstvom.

Súd a upálenie tridsiatich Židov v Pezinku však vyvolali vel'ký ohlas nielen v okolí, ale v celom Rakúsko-Uhorsku, nielen medzi Židmi, ale i kresťanmi. Stali sa hned' zdrojom literárneho spracovania.