Hokej v Turci Mystery Cache

História najpopulárnejšieho zimného športu – ladového hokeja sa zacala písat v tridsiatych rokoch minulého storocia. Tento šport prišiel do vtedajšieho Ceskoslovenska z Kanady a do vtedajšieho Turcianskeho Svätého Martina sa dostal predovšetkým prostredníctvom študentov, ktorí ho videli a poculi o nom najmä z Prahy. Zacalo to najprv korculovaním a potom aj prvými nesmelými pokusmi s hokejkou a pukom na zamrznutých miestach vyliatych potokov a rybníkov pri Turci. Prvé zmienky o organizovanom hokeji v Martine sú z r. 1932. Najväcšiu zásluhu na založení prvého hokejového klubu v Slávii Martin mali Alojz Dlabaja, M. Kolodziewský, Ján Jesenský a Miloš Kubík. V zaciatkoch hrávali hokej prevažne študenti. Medzi prvých hrácov patril aj akademický maliar Miloš Bazovský.

Prvé prírodné klzisko bolo na dvore bývalej obchodnej akadémie - meštianskej školy oproti „stolickovej“ továrni Tatra. Neskôr sa hrával hokej na klzisku pri Sokolovni, kde je dnes druhé trávnaté futbalové ihrisko a potom na miestach, kde je teraz hádzanársky štadión a tenisové dvorce. V zaciatkoch mantinely nahrádzali „foršty“ vo výške cca. 20 cm. Ked bola zima tuhá, ich výška bola niekedy len cm, lebo ladu pribúdalo. Inokedy, ked pocasie hokeju neprialo, bol lad len niekolko dní. Šatnou bola drevená búda, ktorú si z dosák spravili samotní hráci a funkcionári a slúžila nielen pre hokejistov ale aj pre korculovanie verejnosti. Striehlo sa na prvé mrazy a hráci potom na smeny polievali lad vodou zo studne casto dlho do noci, aby sa mohli korculovat a hrat hokej. Odpoludnia a v podvecerných hodinách korculovala najprv verejnost pri hudbe a vecer pri nie najlepšom osvetlení chlapci trénovali a hrali hokej.

Za hokejový klub Slávie hrávali v zaciatkoch brankári Janciarik a Heinrich, v obrane Švehla, Toldy, A. Beniac, v útoku Chmel, Jesenský, Engeltaler, Biednik, Bazovský, Steindl, Lindner, Beljajev, J. Ruttkay a další. Prvé priatelské zápasy hrávali martinskí hokejisti s blízkymi klubmi z Vrútok, Kláštora p/Znievom, Rybárpola, Žiliny, Kremnice a z dalších miest a mesteciek stredného Slovenska. Aj prvý výstroj bol velmi biedny. Dresy boli futbalové, rukavice šermiarske alebo hocijaké iné, hokejky boli casto na bandy-hokej alebo ich nahrádzali rôzne samorasty. Hrác Jozef Toldy, pracovník stolickovej továrne vyhotovil z masívneho dreva vo fabrike tažké hokejky. Ján Jesenský doviezol z Prahy výstroj a podla neho si hráci sami zhotovili chránice na nohy, plecia a lakte.

Na klzisku pri dnešnej Obchodnej akadémii zohrali martinskí hokejisti aj prvé medzinárodné stretnutie s hokejistami BBT Budapešt, ktorí prišli aj s madarskými reprezentantmi Hircsakom, Jónaiom a Vargom. Boli zaskocení menším klziskom a slabším osvetlením. Martin viedol v 1. tretine 2:0 a nakoniec prehral lichotivým výsledkom 2:4. Okrem tradicných súperov zo stredného Slovenska hrávali martinskí hokejisti aj na turnajoch v Tatrách v Smokovci a Poprade. Ako majstri župy hrali aj v Bratislave na otvorenom klzisku v Petržalke a ŠK Bratislava a prehrali len 2:4, pricom cestovali na zápas od skorého rána osobným vlakom, lebo na rýchlik nemali peniaze. Vo velmi skromných podmienkach vyrástol v Turcianskom Svätom Martine v tridsiatych rokoch velmi dobrý hokejista Viliam Chmel, ktorý hrával neskôr za bratislavské kluby VŠ a OAP a v roku 1941 reprezentoval aj Slovensko v medzištátnych stretnutiach s Chorvátskom a Madarskom. Bol velmi dobrým korculiarom a vynikal technikou s hokejkou. Za OAP Bratislava hrávali aj další Martincania Pavol Biednik a Ján Jesenský.

Po druhej svetovej vojne nejaký cas trvalo, kým bolo pomyslenie aj na hokej. No už v zime 1945/46 si hokejisti spravili lad a potom nadviazali na predchádzajúce roky. Medzi najlepších hrácov v povojnovom období už v drese Sokola Turciansky Svätý Martin a neskôr ŠK a Spartaka Martin patrili brankári Jozef Mauer a František Cetl, obrancovia Viliam Chmel, František Gromnica, Bohuš Nemcok, útocníci Karol Chrenko, Viliam Gombársky, Juraj Medek, Slavomír Junaska, Ján Ruttkay, neskôr aj Ján Izáik, Vladimír Dudáš, Jozef Lepeta, Vladimír Hlavác, Dušan Kulich, Vladimír Šebesta, Július Molnár, Daniel Majer, Bohuš Záborský a další. Vtedy si hráci s funkcionármi spravili aj prvé vysoké mantinely, solídne osvetlenie, drevené šatne na prezliekanie a neskôr aj oplotenie. Prvý kompletný hokejový výstroj získali martinskí hokejisti až v roku 1949. Hokejový oddiel zorganizoval najmä zásluhou Jána Jesenského, Viliama Švehlu a tajomníka Michalca na prírodnom klzisku pri Sokolovni na tenisových dvorcoch vystúpenie Viedenskej ladovej revue. Prišlo nan vela divákov, ktorí zaplatili nielen náklady s tým spojené, ale zostalo aj na zakúpenie výstroja. Samozrejme s výstrojom dnešných hokejistov sa to nedá porovnat.

Martinskí hokejisti dvakrát vyhrali krajskú sútaž. Pre nedostatok financných prostriedkov sa však museli postupu vzdat. Šport si vyžadoval velkú obetavost a oduševnenie. Hokej viackrát prežil len zásluhou nezištných a neúnavných ludí, ktorých spájala práve láska a nadšenie k tomuto športu. V sezóne 1947/48 Martin nezohral doma ani jeden zápas, jednoducho nemal lad. V sezóne 1957/1958 vyhral Spartak Martin divíziu pred Lietavskou Lúckou, Dubnicou, Považskou Bystricou, Vrútkami a Ružomberkom, ked v desiatich zápasoch získal 15 bodov. Mužstvo tvorili väcšinou futbalisti, ktorí v lete obúvali kopacky a v zime korcule.

S rozvojom Turcianskych strojární a ich výstavbou sa postupne, hlavne v šestdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storocia zlepšovali aj podmienky pre športovanie. Hokej zobral pod svoju strechu Hutný závod Turcianskych strojární, ktorého riaditelom bol velký nadšenec hokeja Ing. Jindrich Zapletal. Spolu s hrstkou dalších pracovníkov fabriky a obetavých funkcionárov hokeja mal najväcšiu zásluhu na tom, že sa na Podháji v roku 1965 otvorila prvá umelá ladová plocha. Bola na mieste dnešného zimného štadióna a chladenie ladu zabezpecoval martinský pivovar. Hokej sa však hral v TJ Hutník Martin stále len amatérsky a v krajskej sútaži. V roku 1969 využili funkcionári Hutníka, že Slávia VŠDS Žilina nemala peniaze na svoju cinnost. Martin teda uhradil nejaké dlhy za Žilincanov. Spojil sa s nimi a už pod menom Hutník Martin hned v rocníku 1969/1970 vyhral divíziu a prvýkrát vybojoval pre Martin Slovenskú národnú hokejovú ligu (SNHL).

Rozvoj najpopulárnejšieho zimného športu si už vyžadoval aj vytvorenie lepších podmienok pre hokej aj v Martine. V roku 1977 sa ladová plocha zakryla a postupne sa tu zacal budovat dnešný zimný štadión. O postavenie umelej ladovej plochy, zakrytie zimného štadióna a potom i na rozvoji hokeja sa zaciatkom sedemdesiatych rokov okrem Ing. Zapletala velkou mierou pricinili Ing. Bedrich Horínek, Ing. Dušan Tomek, Ján Ferdus, František Doležálek, Ing. Jindrich Mattas, JUDr. Alojz Petrícek, Ladislav Matoulek, Milan Mišura a mnohí další. Prvými trénermi boli Jozef Beniac, Ladislav Jesenský, Milan Grantner, Stanislav Beran, atd. Oddiel spolupracoval najmä so Stredným odborným ucilištom železniciarskym vo Vrútkach, kde bol majstrom odborného výcviku Ladislav Jesenský a odtial vyšli viacerí martinskí hokejisti.

V SNHL a I. SNHL štartovali Strojárne (od roku 1978 ZTS a od 1990 HC Hutník ZTS TS) v 21 rocníkoch. Najlepšie sa martinským hokejistom darilo v troch rocníkoch 1983/84, 1985/86 a 1991/92, ked skoncili na 2.mieste tabulky a v troch sezónach 1984/85, 1986/87 a 1992/93 a obsadili 3. priecku. Tu je celková bilancia Martina v SNHL a I. SNHL: 900 stretnutí, 405 vítazstiev, 118 remíz, 377 prehier, skóre 3523:3475 a získali 928 bodov. Medzi najlepšími strelcami sútaže bol v sezóne 1982/83 aj martinský kanonier Jaroslav Markovic so 41 gólmi. Historická tabulka najlepších martinských strelcov v SNHL a I.SNHL: Miloš Belan 285 gólov, Jaroslav Markovic 275 gólov, Vladimír Šramel 202 gólov, Dušan Šramel 200 gólov, Ján Frolo 179 gólov, Ladislav Spišiak 173 gólov.

V rocníku 1992/93 hrali hokejisti Hutníka v poslednej sezóne I. SNHL velmi dobre a spolu s hokejistami Nitry, Liptovského Mikuláša, Prešova, Spišskej Novej Vsi a Zvolena si vybojovali postup do prvého rocníka novoutvorenej slovenskej extraligy. Tam hrali aj bývalí úcastníci I. celoštátnej ligy Trencín a Košice, Slovan Bratislava a Poprad. Hokejisti Hutníka si pocínali nad ocakávanie dobre a pod vedením trénerskej dvojice Ján Hegyi, Ján Frolo vybojovali krásne 3. miesto a bronzové medaily po prekvapujúcom vítazstve 2:1 na zápasy nad Slovanom, pricom posledný zápas vyhrali v Bratislave 4:3 po predlžení. O tento velký úspech sa zaslúžili: brankári Rovnianek a Beno, obrancovia Stolárik, Hušek, Babka, Kluch, Glonec, Buzaši, Bizon, Hodon, P. Krechác a Hrina, útocníci Uharcek, Ondreicka, Török, Bartoš, Chudý, Hanzal, Regec, Konecný, Král, Fedor, Zlocha, M. Böhme, I. Krechác, Mihula a Somík. Najlepšími strelcami boli Uharcek s 24 gólmi, Török strelil 18, Ondreicka a Bartoš 14. V mužstve bolo 15 odchovancov, ktorí vyšli z martinskej mládežníckej liahne talentov.

V dalších rokoch hral Martin v slovenskej extralige so striedavými úspechmi. Raz sa mu darilo viac, inokedy menej. Najlepšie sezóny boli 1995/96 a 1996/97, kedy skoncil po dlhodobej cati tretí, ale play-off vždy stroskotal na Dukle Trencín a nakoniec obsadil 4. miesto (hlavným trénerom vtedy bol František Hossa). Po rocníku 1997/98, kedy obsadil Martin 7. miesto, prišlo k prevej velkej kríze. Hlavní sponzori ZTS a Martimex pomaly koncili s podporou tohto športu, odišiel aj další sponzor Deli, a pretože nebolo penazí, z mužstva odišli naujlepší hráci (Bartoš, Beran, Zlocha, Somík, Babka, Török a Rovnianek) do Ceských Budejovíc, Trencína, Košíc, Slovana a Zvolena. V sezóne 1998/99 prišiel zákonite pokles výkonnosti a Martin prvýkrát opustil najvyššiu slovenskú sútaž. Už pod vedením trénerskej dvojice Jan Neliba, Marián Brusil Martin hned vyhral I. ligu (rocník 1999/2000) a po roku sa vrátil do extraligy. Dôležitá zmena sa udiala v roku 2000, ked mesto Martin prevzalo zimný štadión do majetku a v dalších rokoch mesto zohralo významnú úlohu aj pri podpore hokeja v našom meste. Došlo aj k transformácii klubu na MHC.

V sezóne 2003/04 Martin po odchode trénera Hovorku do Žiliny nestacil na svojich súperov, bol posledný a druhýkrát opustil extraligu. V I. lige pod vedením Jindricha Novotného a Mariána Brusila síce Martin dlhodobú sútaž vyhral, ale v semifinále play-off nestacil na Detvu! S martinským hokejom to vtedy vyzeralo velmi zle. Na jar však svitla nádej, ked Martin odkúpil licenciu na extraligu od Dubnice. Velkú úlohu tu vtedy zohralo mesto na cele s vtedajším primátorom Stanislavom Bernátom i výbor MHC, vedený Vladimírom Frankom. V sezóne 2005/06 však Martin skoncil na poslednej 10. priecke a extraligu zachránil až v baráži s vítazom I. ligy Topolcanmi vítazstvom 4:0 na zápasy.

V sezóne 2006/07 bol Martin jedným z najpríjemnejších prekvapení extraligy, skoncil piaty, ale vo štvrtfinále opät stroskotal na Dukle Trencín – prehral 0:4 na zápasy. V tomto snažení pokracoval Martin aj v dalšej sezóne 2007/08. V dlhodobej casti extraligy dosiahol viac ako mohli cakat aj najväcší optimisti a Martin obsadil krásne 3. miesto, pricom až v poslednom stretnutí prehrou s Popradom 2:4 sme prišli o 2. priecku. V play-off sme narazili vo štvrtfinále opät na hokejistov Dukly Trencín. Kým v predchádzajúcich rokoch nás Dukla z dalších bojov pomerne hladko vyradila, tento krát to bolo inak. Zacali sme výborne. Doma sme vyhrali 4:2 a 5:4 po predlžení, v Trencíne v prvom dueli 4:2 a viedli sme na zápasy 3:0. Potom sme síce prehrali pod hradom Matúša Cáka 2:3, ale v piatom stretnutí sme viedli v 25.min. 4:1 a boli sme blízko postupu. Žial, urazili sme štastenu. Zvyšok tohto súboja sme nezvládli a stretnutie sme prehrali 4:5 po samostatných nájazdoch. Za kratší koniec sme tahali aj v posledných dvoch dueloch, ktoré sme prehrali 3:4 a neštastne 2:3 po predlžení. Škoda, herne sme boli urcite lepší, ale štastnejšia a skúsenejšia Dukla postúpila a nám zostalo opät len konecné 5. miesto v extralige. Kvalitne pracovali funkcionári, tréneri Spišiak a Brusil a najmä hráci, ktorí mali fantastickú podporu fanúšikov martinského Fanklubu i dalších (na zápasy chodilo pravidelne 3000-4000 divákov a na štvrtfinále bolo beznádejne vypredané).

Z Martina vyšli alebo za Martin hrali mnohí bývalí i dnešní reprezentanti. Na Zimných olympijských hrách hrali za Ceskoslovensko, respektíve Slovensko: Oto Hašcák, Róbert Švehla, Zdeno Cíger, Peter Smrek a Jaroslav Török. Na Svetovom pohári 1996 obliekli dres Slovenska Róbert Švehla, Zdeno Cíger, Oto Hašcák a Peter Bartoš. Na majstrovstvách sveta boli Oto Hašcák, Róbert Švehla, Zdeno Cíger, Peter Bartoš, Daniel Babka, Rastislav Rovnianek, Peter Smrek a Radovan Somík, pricom Smrek a Somík sa stali majstrami sveta 2002 v Göteborgu a Bartoš bol v striebornom kolektíve z MS 2000 v Petrohrade. V NHL hrali: Zdeno Cíger, Róbert Švehla, Peter Bartoš, Peter Smrek a Radovan Somík. Reprezentacný dres Slovenska z martinských odchovancov alebo hrácov Martina dalej obliekli: Andrej Novotný, Michal Beran, Miroslav Kluch, Ján Tabacek, Miroslav chuádý, Marián Uharcek, Ján Zlocha, Slavomír Hrina, Michal Macho, František skoladaný, Peter Klepác, Ivan Datelinka a Miroslav Vantroba. Na majstrovstvách Európy a sveta 20-rocných a 18-rocných hrali: Hašcák, Cíger, Švehla, Smrek, Somík, Markovic st., Rieciciar, Pisár, Skladaný, Macho, Jakabovic, Kašša, Pšenka, Važan, Benko, Ševela, Drábek, Špirko, Markovic ml., P. Tabacek, Valent, Šimka, Pokrivcák, Lašcek, Zeliska.

Nemali by sme zabudnút ani na to, že v Martine hrali mnohé zahranicné mužstvá. Ci už to boli Univerzita Manitoba, juniori Quebeku a další. V Martine sa uskutocnili medzištátne stretnutia Slovenska so švédskom a ceskom, medzištátne stretnutia juniorských výberov a žien Slovenska, atd. Aj naši hokejisti sa už predstavili velakrát v zahranicí. Jedným z najúspešnejších bol štart Martina na Novorocnom turnaji vo švajciarskom Zürrichu v roku 1997, kde pred 6.000 divákmi v konkurencii 6 klubov zo Švédska, Švajciarska a Slovenska skoncil Martin ako druhý, ked vo finále prehral s Klotenom 0:2.

Ak sa chcete dostat k hokejovemu pokladu, budete si musiet listing precitat pozorne. Vsetky nezname najdete vo vyssie uvednom listingu...
V sezone 1957/1958 vyhral Spartak Martin diviziu a ziskal pritom "x" bodov v "y" zapasoch.
V roku "z" sa ladova plocha v Martine zakryla.

Finalka je v tvare: N 49° 04.ABC E 018° 54.DEF

ABC = 2*x*x + 2*y + y/10

DEF = z/3 + 2*x + y

1. je zberatelsky balicek, cize karticky z tohto balicka "NEMENIT a NEBRAT" - ten obsahuje cca 15 rokov stare karticky martinskych hokejistov, ktore boli vydavane ku vstupenkam na zapasy extraligy, ale aj ine karticky martinskych hokejistov. (bohuzial boli vsetky karticky ukradnute... takze ak nahodou mate nejake karticky MT hokejistov, budem rad, ak ich tam doplnite...)
2. je balicek na vymenu, ktory obsahuje karticky celosvetovych hokejistov - prevazne z NHL, je tam cca 20 karticiek z roku 1991, ktore som zbieral este ako maly chlapec. Tieto mozte zamienat za ine karticky hokejistov, ale poprosim vas, drzte sa pravidla Trade up, Trade equal or NO TRADE !. (tieto boli takisto ukradnute, ale doplnil som nove a krabicku premiestnil)

• takisto mozte do krabicky doplnat aj ine predmety tykajuce sa hokeja (ale musia sa tykat hokeja).