„Prvy z mojich dni stravim v lese. Je tichy a hlucny zaroven.
Sumenie vetra v korunach stromov, ticho obcas prerusene zvukom
vtakov ci inych zvierat, opadane listie chraniace zem a buduce
kvietky pred chladom zimy. Les, obrovsky a krasny, ako aj clovek
sam, tichy a majestatny ako hrdy clovek s otvorenym srdcom, jasny
aj tmavy, so stromami zdravymi aj polamanymi, ako aj my si v sebe
nosime. Ma silu odolat poryvom vetra, po vichrici vyrast nanovo a
ako pokojny bojovnik celit meniacej sa dobe a casu. Prisposobivy aj
nekompromisny, oddych aj tazka praca. Les, magicke miesto, ktore
nabija cloveka energiou. My, ludia, sme ako obrovske lesy, niekde s
jasnymi hranicami, inde nekonecni, s neznamymi zakutiami, ktore
skryvaju mnoho zahad. Nechavam tu pre Vas prvy poklad. Na skok z
mesta, no predsa tu uz citit atmosferu lesa. Skuste na chvilu
zatvorit oci a pocuvat. Sumenie stromov nech Vam odozenie falosne
tony a zapocuvajte sa do jemnej melodie, ktoru si nosime kazdy v
sebe sam. Pocujes v sebe tu rec, ktorou k tebe hovori tvoje
srdce?"
|