„Pri dnesnej prechadzke ulicami mesta sa mi stalo, ze som bol svedkom hadky, ktora nezostala len pri slovach. Vsade naokolo bolo vela ludi, no vsetci sa tvarili nezaujato a nikto nemal chut sa im do toho miesat. Hadka ale neprestavala, az sa konecne po dlhom case niekto nasiel, kto sa odhodlal na pomoc a zrazu sa pridali aj dalsi ludia. Sice musela prist aj sanitka, ale vsetko skoncilo dobre. Neslo mi to ale z mysle. Cim to je, ze sme nedokazali nikto skorej zakrocit? Na prvy pohlad sa vsetci zdali byt lahostajni, ze maju celu situaciu na haku. Ked nad tym teraz tak premyslam, nebola to vsak lahostajnost. Citil som urcity strach zapojit sa do konfliktu, aj som sa bal, aby som zo seba nespravil hlupaka, ze co sa pletiem do situacie, ktora nie je vazna. A nakoniec bola. Ako vsak rozoznat, ci je situacia vazna? Je potacajuci sa clovek len opity, alebo vazne chory, ide len o beznu hadku alebo je niekoho zivot ohrozeny?
Keby som bol sam, skorej by som zariskoval a ujasnil si to. Tu sa vsak dialo nieco ine. Ked som sa porozhliadol okolo seba, vsetci ludia sa spravali akoby sa nic nedialo, aj ked kazdy tu situaciu urcite vnimal. Vsetci tak kutikom oka pozerali, ako ostatni budu reagovat, ale vdaka tomu sa tu sirila len skupinova ignoracia situacie. Navyse, ked nas tam bolo tolko vela, tiaz zodpovednosti pomoct nepadala len na mna, ale akoby sa rozdelila medzi vsetkych tych ludi naokolo. Hovoril som si, ze ved kazdu chvilu urcite uz niekto zakroci. To sice vo mne znizilo vyznam mojej pasivity, ale o to viac to vo mne zanechavalo rozrusenie – co ked si to hovoria aj vsetci ostatni a nikto nakoniec nic neurobi? Aky som bol vdacny, ked niekto vystupil a ukazal odvahu pomoct, hned vela dalsich sa pridalo pomoct a z ignoracie bola zachranna akcia. Tento krat to teda dopadlo dobre. Bol to vsak pre mna silny zazitok, ktory mi nesiel z mysle. Ak sa aj Vam stalo, ze ste mali niekedy nieco takto na haku, mozete pri odlove nasledujuceho pokladu nad tym porozmyslat. Nechal som ho pre Vas na okraji mesta, kde sa mne podarilo usporiadat si svoje myslienky.“
