Hranica Zemplina (ci Abova?) Traditional Cache

 HRANICA ZEMPLÍNA (CI ABOVA?)

  ZEMPLÍN

Región Zemplín sa rozprestiera na území bývalej Zemplínskej stolice, ktorá sa rozprestierala od severných hraníc Slovenska až po Tisu. Horný Zemplín ležal na Slovensku a menšia cast Dolný Zemplín ležal v dnešnom Madarsku. Územie tvoria horstvá Nízkych Beskýd, Bukovských a Vihorlatských vrchov. Cez územie stolice pretekali rieky Bodrog, Laborec, Ondava a Topla. Administratívne centrum bolo na Zemplínskom hrade. V 13. a zaciatkom 14. storocia túto funkciu plnil aj Blatný Potok. Strediskom sa stalo aj mesto Zemplín a nakoniec Nové Mesto pod Šiatrom. Zemplínska stolica bola významnou obilninárskou oblastou, najlepšie podmienky boli na Východoslovenskej nížine a v madarskej casti Medzibodrožia. Zemplín patril medzi oblasti s málo rozvinutou remeselnou výrobou. Strediskami sa stali mestá Humenné, Královský Chlmec, Michalovce, Secovce, Trebišov a Vranov nad Toplou. Z remesiel boli najrozšírenejšie krajcírstvo, hrnciarstvo a dalej hrubosúkennícky, mäsiarsky, kožušnícky, cižmársky a debnársky cech. Najvýznamnejším kultúrnym strediskom zemplínskej stolice bol Blatný Potok. V Michalovciach pôsobila mestská latinská škola a v Humennom jezuitské pättriedne gymnázium.

   ABOV

Súcasný región Abov sa rozprestiera na území niekdajšej slovenskej casti Abovskej Stolice, ktorá ležala v Košickej kotline.V polovici 17. storocia sa stalo sídlom Abovskej stolice mesto Košice. Mesto ležalo pri významnej obchodnej ceste a stalo sa strediskom obchodu s východnou Európou, Polskom a Ruskom. Pre štruktúru osídlenia boli charakteristické malé dediny. Obyvatelstvo sa živilo prevažne polnohospodárstvom. Pestovanie vinnej révy bolo rozšírené až po Košice. Najlepšie odrody sa kvalitou vyrovnali tokajským vínam. Živocíšnu výroba bola orientovaná na chov oviec. Hlavným strediskom remeselnej výroby boli Košice. Medzi najvýznamnejšie patrili kovospracujúce remeslá. Kultúrnym strediskom boli Košice. Vysokú úroven dosahovalo školstvo a kníhviazacstvo. Dôležitým kultúrnym miestom bol kláštor v Jasove, ktorý od 13. storocia plnil funkciu hodnoverného miesta s pôsobnostou v Abovskej, Gemerskej, Hontianskej, Sabolcskej, Boršodskej, Šarišskej, Turnianskej a Zemplínskej stolici až do konca feudalizmu.

Na východnej strane Dargovského priesmyku v tesnej blízkosti cesty E50 stojí tento, zubom casu poobhrýzaný, hranicný kamen, ktorý pocestným dával na vedomie, že prekracujú hranicu regiónu (župy). Zažil už iste kedeco, ale možno sa mu blýska na lepšie casy. Uvádzam citát z cinnosti Súkromného osemrocného gymnázia na Galaktickej ulici v Košiciach:

"Zachovanie hranicného kamena

29.6.2009 Z podnetu kunsthistorika pána Kládeka, žiaci septimy A – clenovia dejepisného krúžku sa stretli s županom VUC pánom Trebulom a riaditelom Východoslovenského múzea pánom Pollákom.
Cielom stretnutia bol návrh na spoluprácu pri oprave hranicného kamena, ktorý je umiestnený na hranici žúp Abovskej a Zemplínskej. Snahou je dosiahnut zápis tohto ojedinele zachovaného župného kamena medzi historické pamiatky UNESC-a.
Pri návšteve na tvári miesta bola nadviazaná spolupráca s vedením obce Dargov
Prijaté úlohy:
a) zistenie casu výstavby (18. až 19. storocie) z archívov – Košice, Sátoraljaújhely (Nové mesto pod Šiatrom HU). Budapešt
b)pristúpit k oprave za pomoci našich študentov. "

Keška je uložená kúsok nad hranicným kamenom v lese. Treba sa najprv predrat tým, co tu zanechali "kultúrni" spoluobcania a cestujúci, ktorí nepoznajú odpadkový kôš :o( a potom sa dá už v klude hladat a snád aj logovat :-)

..informácie tu uvedené boli získané z verejne prístupných stránok zvaných internet..