Z r. 1901 pochádza prvá vedecká správa o krvných skupinách. Karl
Landsteiner v nej rozdelil ludskú krv do troch skupín a oznacil ich
písmenami A, B a C. Prvý, kto správne rozdelil ludskú krv do
štyroch základných skupín, bol Cech Jan Janský. V r. 1907
publikoval výsledky skúmania vlastností krvi u psychiatrických
pacientov a skupiny oznacil rímskymi císlicami I, II, III, IV.
Až v 30-tych rokoch dvadsiateho storocia sa zjednotila
terminológia najvýznamnejšieho krvno-skupinového systému a
krvné skupiny sa zacali oznacovat A, B, AB a O.
ABO systém Aglutinácia, ciže zhluknutie krviniek,
predstavuje vlastnost krvi, ktorá zachránila nespocetné mnostvo
životov. Ludia sa už dávno pokúšali poskytnút krv
zdravého cloveka niekomu, kto ju viac potrebuje, napríklad ako
krvácajúcej obeti po nehode. Ale transfúzie boli kedysi vecou
náhody. Niekedy sa podarilo zachránit život, inokedy sa
situácia zhoršila. Cervené krvinky sa nevysvetlitelne a
nepredvídane zacali zhlukovat a upchali krvné cievy prijímatela. Na
zaciatku tohto storocia si mladý viedenský vedec Karl Landsteiner
predsavzal, že dokáže zistit individuálne rozdiely v
ludskej krvi. Podarilo sa mu to a v roku 1930 mu za to udelili
Nobelovu cenu. Lansteiner so svojimi kolegami objavili krvné
skupiny, inak povedané - krvné typy. Odobrali vzorky krvi od
rôznych ludí (vrátane seba) a rozdelili ju na plazmu a cervené
krvinky. Potom skúšali miešat rôzne cervené krvinky s
rôznymi vzorkami plazmy a zaznacili výsledky. V niektorých zmesiach
sa cervené krvinky zhlukli, v iných nie. Z tohto jednoduchého
zaciatku vyplynulo odhalenie zložitosti systému krvných typov
ABO. Cervené krvinky, tak ako ktorékolvek iné bunky, majú na svojom
povrchu špecifický molekulárny vzorec. Tento vzorec
predstavuje tzv. aglutinogén, ciže antigén (znak), ktorý
spúšta aglutináciu zhlukovanie krviniek. Existujú dva typy
aglutinogénu na povrchu cervených krviniek A a B. Niektorí ludia
majú iba A, iní iba B, další obidva AB a sú ludia, ktorí
nemajú ani jeden z nich O. Tomu zodpovedajú aj vlastnosti plazmy -
prítomnost protilátok (aglutinínov) v nej. Ludia s aglutinogénmi A
na svojich cervených krvinkách (teda s krvnou skupinou A) majú v
plazme bielkovinový aglutinín anti-B, ktorý zhlukuje krvinky s
B-aglutinogénmi. Ludia s B - aglutinogénmi na cervených krvinkách
(krvná skupina B) majú v plazme anti-A aglutinín, ktorý zhlukuje
krvinky A. Ludia s krvnou skupinou AB nemajú v plazme anti-A, ani
anti-B aglutiníny (inak by útocili na vlastné krvinky). A nakoniec
tí, ktorí nemajú na povrchu krviniek žiadny antigén (A lebo
B), majú v plazme anti-A, aj anti-B aglutiníny (protilátky). Sú to
ludia s krvnou skupinou O. Pôvodná práca Landsteinera sa velmi
rozšírila. Dnes lekári rozlišujú nielen krvné skupiny
A, B,AB, O, Rh faktor, ale aj skupiny mnohých dalších
typizacných systémov. Pravdepodobne aj krvný otlacok cloveka je
taký jedinecný, ako otlacok jeho prsta. V strednej Európe je
najcastejšia krvná skupina A, zastúpená 42% nasledovaná
skupinou O s 38%-ným zastúpením, krvná skupina B s 13% a krvná
skupina AB so 7%.
Rh faktor Vedla ABO systému má Rh faktor v medicíne velký
význam. Bol objavený v roku 1940 tiež Karlom Landsteinerom,
ktorý robil testy na opiciach rodu Macac - Rhesus. Aj v Rh systéme
môže dôjst k nezhodnosti medzi dvomi ludmi s rozdielnym Rh
faktorom, rovnako ako pri ABO systéme, co môže viest k
ohrozeniu života. Oznacenie pozitívny (Rh+) a negatívny (Rh-)
sa vztahuje na vlastnosti krviniek. Ludí Rh+ je v našej
populácii prevaha - 85%, zvyšných 15% je Rh-.
Obzvlášt dôležité je toto poznanie u Rh negatívnej
matky, ktorá caká Rh pozitívne dieta, co v minulosti znamenalo
vysoké riziko úmrtia týchto detí, kedže telo matky vytvára
protilátky proti vlastnému dietatu. Dnes si už vieme aj s
touto (kedysi neriešitelnou) situáciou poradit.
Zdroj/Source:
 |