Horiace piano Mystery Cache

Otvoril som dvere ošarpaného baru a ponoril sa do modrasteho cigaretoveho oparu. Z tmaveho rohu sa mi postupne vynorila silueta piana. Sedel za nim Jaro Filip a samozrejme fajcil. Nad pianom si z case elegantne odpijala Maria Callas. Ked som prisiel blizsie, Jaro hodil do popolnika dalsi ohorok, otocil sa ku mne a opytal sa: "Tak co stary, ideme? Necakal na odpoved a zacal hrat. Po predohre sa pridala Maria so svojim plnym sopranom. Zacali pomaly, no cela aria postupne gradovala az dosla vysokeho C. Kazdy kto uz plne vysoke C zazil, vie co to s clovekom robi. A veru ani ja som nevedel ci mrznem, ci horim.

Silu tej chvile ako prva nezvladla casa na piane. Pod navalom vibracii praskla. Tekutina z pohara sa rozliala po celom piane, a ako vysvitlo z analyzy miestneho dobrovolneho hasicskeho zboru, par kvapiek tequilly zasiahlo aj horu Filipovych spakov. Krasne ceresnove piano v momente vzblklo a bar zaplnila nova vlna stiplaveho dymu. V tej panike som nahlivo vybehol von. Na moje prekvapenie tam uz stal Filip a nervozne skracoval dalsiu cigaretu. Pytam sa ho, ci mu mie je za pianom luto. A on, ze nie, ze on tu vlastne neprisiel hrat, ze tu prisiel hladat akesi krabicky v ramci nejakej hry. Nevedel som o com hovori a ani ma to nezaujimalo. Dodal, ze ked uz mu je za niecim luto, tak za jednym notovym zapisom, kde mal podklady pre jednu takuto krabicku. Zlostne odhodil spak a vosiel spat do blciaceho baru.

Na druhy den som siel znova okolo toho baru. Nesmelo som nakukol dnu. V bare bolo vsetko v poriadku. Vesela vrava hosti pri stoloch sa miesala so zvukom reprodukovaneho blues. Po vcerajsom vypeku ani stopy. Stal som tam a nechapal o co ide. Postupne som zacal pochybovat o svojom dusevnom zdravi. Hovoril som si, ze mi to malo hned napadnut, ved co by v tomto pajzli robila Callas a Filip, ved su uz obaja davno mrtvi. Cely otazeny prisadol som si k baru a vypytal si trojitu Bosacku. Ked som to vtrepal do seba, zahmlilo sa mi pred ocami. V rozostrenom obraze som zrazu na zemi zbadal toto: