.
Co sa tyka samotnej dedinky Mutne - gróf Gašpar
Illésházy v roku 1647 prikázal Matejovi Bencíkovi z Jasenice, aby
pri potoku Mútnik založil dedinu. Sledoval tým zabezpecenie
severozápadnej hranice svojho panstva i využitie bohatstva
lesov v lavej casti Pilska, západne od Veselého. Novú dedinu
pomenovali Mútne podla potoka Mútnika. Hovorievali o nom, že
tiekol mútny aj vtedy, ked vo vrchoch nepršalo. Mútne
patrilo medzi valaské obce. Mútne v roku 1659 malo 488 obyvatelov,
z toho 400 katolíkov a 88 evanjelikov. Podla zakladacej listiny z
roku 1647 dostali obyvatelia Mútneho 16-rocnú lehotu na klcovanie
lesov, vybudovanie usadlostí, zúrodnenie pôdy a pestovanie obilia.
V listine sa spomína, že mútnanský chotár je priestranný,
neúrodný a skalnatý, klcované polia castým obsievaním budú coraz
neúrodnejšie, preto zemepán nedovolil obyvatelom Mútneho
klcovat dalšie lesy. V roku 1715 bývalo v Mutnom sedemdesiat
jeden gazdov a chovali 337 kusov hovädzieho dobytka, 26 koní, 40
ošípaných, 61 oviec. Na Turonovej rali sa starali o 4
vcelstvá a na Vranovej o 1 vcelstvo. Obci chýbali kvalitné
pasienky, preto obmedzovali chov oviec. Osevnej plochy bolo na 61
prešporských meríc (1 merica = 62 litrov) ovsa, z lúk
zviezli sena na 155 vozov. V obci boli tri múcne mlyny, jedna píla,
jedna kovácska dielna a tri tkácske stavy. Obyvatelia Mútneho sa
popri polnohospodárstve zaoberali predajom lanu, nití, lanového
semena a plátna. S lanom a nitami obchodovali aj štyria
šoltýsi, ktorí dva razy do roka odchádzali za obchodom mimo
Oravskej župy.
Z prirodnych zaujimavosti - Mútnanské rašelinisko
bolo vyhlásené 30. novembra 1979 ako lokalita zachovalých
mociarnych a slatinno-rašelinových fytocenóz so vzácnymi a
ohrozenými druhmi flóry.
Predmetom ochrany sú významné, zachovalé rašelinné rastlinné
spolocenstvá podmácaných smrecín s výskytom vzácnych a ohrozených
druhov slovenskej flóry. Význam územia spocíva v jeho ojedinelosti,
zachovalosti a pôvodnosti rastlinných spolocenstiev, ako aj v
prítomnosti niektorých vzácnych rašelinových druhov rastlín.
Toto chránené územie je využívané najmä pre vedecko-výskumné
ciele. Vzhladom k jedinecnosti týchto rašeliniskových
lesných ekosystémov bol Spálený grúnik spolu s blízkou Novotskou
holou a Zlatnou zaradený do územia európskeho významu.
V chotári Mútneho sa vyskytujú mnohé druhy rastlín, ktoré sú vo
svojej existencii ohrozené, zranitelné resp. vzácne, a preto im
treba venovat zvýšenú pozornost. Z ohrozených, zranitelných
a vzácnych druhov (podla Maglocký a kol., 1983, 1993) sa v katastri
obce vyskytuje cca 90 druhov z predmetných skupín. Za
najvzácnejší nález z posledného obdobia možno
považovat výskyt vrby cucoriedkovej (Salix myrtilloides) na
Mútnanskej píle. Je to zatial jediný potvrdený výskyt predmetného
kriticky ohrozeného druhu na Slovensku. Vzácny je i nález drobnej
orchidey trcnícka jednolistého (Microstylis monophyllos) na
Mútnanskej píle.
Pri samotnom odlove, dufame ze sa v tych mocariskach nestratite,
odporucame cesticku od parkingu pri horarni, okolo potocika a potom
cca 50m pred keskou preskocit potocik a dolava, no uz si nejako
poradite..
Foto-nizsie s lokalitou nesuvisi, iba tematicky. Ale kedze sa v
maji strednou Europou prehnali tisicrocne vody a zanechali spust na
mnohych miestach, ako memento sily prirody pripajame spominane
foto.
