Peter a Lucia
Pribeh sa odohrava od stredy 30. januara do Velkeho piatku 29.
marca 1918 v Parizi. Prvy krat sa stretli v metre. Ked sa Peter
vracal domov, vtisol sa do preplneneho vagonu metra. Stal pri
dverach, zovrety mnozstvom ludskych tiel. A premyslal nad tym ako
bude. V Parizi je totiz uz styri roky vojna. Petra spolu s jeho
rovesnikmi povolali k vojsku. Zatvoril oci a premyslal dalej. Ked
ich otvoril, vsimol si, ze niekolko krokov od neho stoji dievca. Na
nasledujucej stanici sa ludia opat tisli do preplneného vagona a
Petra unasala vlna ludskych tiel. V tom okamihu Petrova ruka
chytila inu ruku. Bola to ruka dievcata. Ruku si vsak nevymanila.
Stali takto spolu a ani sa nepohli. O dve stanice dalej ho pustila
a vystupila. Chcel ist za nou, ale metro sa pohlo. Potom vystupil
aj on. Peter Aubier byval u rodicov nedaleko Clunyjského parku.
Petrov o sest rokov starsi brat – Filip, narukoval, len co
vypukla vojna. S Filipom boli nielen bratia, ale aj priatelia,
zverovali sa jeden druhemu zo vsetkym. Peter sa na prvy pohlad
zalubil do neznameho dievcata, ktore stretol v metre a rozhodol sa
ho najst. Prechadzal sa po meste a rozmyslal. Bol prave pri
schodoch Mosta umenia, ked ju zrazu zbadal. Pod pazuchou niesla
velky zosit na skicovanie, zostupovala dolu schodmi, pozreli sa na
seba, zacervenali sa a kazdy siel svojou cestou. Asi o tyzden sa
potuloval Luxemburskou zahradou, ked ho zrazu nieco prinutilo
obzriet sa. A uvidel ju, akoby nanho cakala. Konecne prekonal svoj
strach a rozhodol sa ju oslovit. Ponahlala sa sice na elektricku,
ale mala este casu, aby sa posadili k fontane a rozpravali sa.
Prezradila mu, ze sa vola Lucia a ze je maliarka – amaterka.
Maluje portrety, prekresluje obrazy... A potom prisiel cas, ked
musela bezat domov, ale stihli sa dohodnut, ze sa nasledujuci den
opat stretnu pri fontane. Takto sa potom stale stretavali. Uz im
nevadilo, ze je vojna, nezaujimali sa o nu. Zili len jeden pre
druheho. Stretavali sa, ci bola zima, ci prsalo, alebo svietilo
slnko. Mali sa stale viac a viac radi. Lucia pomedzi to malovala
portrety v muzeu, a potom ich nosievala do obchodu, kde ich
predavac predaval. Takto si zarabala. Peter casto sprevádzal Luciu,
ked isla odniest hotove portrety do obchodu alebo ked si sla po
peniaze. Pri jednom z rozhovorov Peter navrhol Lucii, aby
namalovala jeho portret. Najprv nechcela, ale nakoniec prislubila.
Dohodli sa ne den, ked bola Luciina mama v praci. Ked opytala sa ho
ci priniesol fotografie. Peter ich podal Lucii a obidvaja sa
smiali. Potom mu aj ona ukazalo svoje fotografie. A neskor zacala
nacrtavat Petrov portret. Kedze sa Peter nesmel hybat ani
rozpravat, rozpravala iba Lucia. Rozpravala mu o svojom detstve o
svojich rodicoch o tom ako sa zoznamili. Den im ubehol velmi
rychlo. Ked sa Peter vratil domov, zistil, ze prisiel jeho brat
Filip. Ten si hned vsimol, ze sa Peter zmenil. Bol totiz stale
zamysleny a vobec ho neprivital ako inokedy. Filip si to nevedel
vysvetlit, az kym ho neuvidel spolu s Luciou. Vtedy si uvedomil
Petrovu zmenu – a to bola laska. Vztah medzi Petrom a Luciou
sa stale viac a viac prehlboval. Rozpravali si o spolocnej
buducnosti, hoci vedeli, ze sa jej mozno nedoziju. Slubili si,
že na Velku noc sa zoberu. Ked nadisiel ich velky den, Peter
kupil Lucii kvety a vybrali sa ruka v ruke ku kostolu Saint Fuvais.
Vosli dnu, sadli si ku pilieru a tísko sepkali: „Ty velky nas
priatel, pred tvojou tvarou si ho beriem, pred tvojou tvarou si je
beriem. Spoj nas! Vidis nase srdcia.“ Chvilu nato zacalo
bombardovanie Pariza a jedna bomba dopadla aj na kostol. V tom
okamihu sa silny pilier o ktory sa opierali pohol a cely kostol sa
zachvel v zakladoch. Srdce buchalo Lucii tak, že v nej
prerusilo rachot vybuchu a krik veriacich; a nemajuc sa kedy bat
alebo trpiet, vrhla sa, aby ho ako sliepka svoje kuriatka zakryla
vlastnym telom, vrhla sa na Petra, blazene sa usmievajuceho pri
zavretych ociach. Materskym objatim si tu drahu hlavu zo vsetkych
sil pritiskla do lona a sklonila sa nad Petrom, s ustami na jeho
siji, takze boli schuleni do nepatrneho klbka. A mohutny pilier ich
spolu pochoval pod svojimi sutinami....
>>special thanks to
saxana11<<
