Pyramus a Thisbe
Pribeh sa odohrava v starovekom Babylone kde vyrastali spolu dve
deti Pyramus Thisbe. Obaja zili v v susednych domoch a postupne ako
spolu vyrastali, stavali sa jeden druhemu blizsim, az ich pevne
priatelstvo prerastlo do lasky. Rodicia si tohto vztahu vsimli, ale
kedze mali so svojimi detmi ine svadobne plany, zakazali im
stretavat sa. Co im vsak zakazat nedokazali bolo prestat milovat
sa. Medzi ich domami bola v mure prasklina pri ktorej sa stretavali
a mohli aspon jeden druheho pocut. Takto spolu travili dni aj noci,
sediac pritisnuti k muru kazdy z jednej strany a sepkali si vela
zamilovanych viet. Taketo odlucenie vsak nedokazali znasat dlho a
jedneho dna sa rozhodli ze v noci spolu utecu daleko pradaleko, kde
sa budu moct zobrat a spolu zostarnut. Dohodli sa, ze sa stretnu
pod morusovym stromom v poli za dedinou. Thisbe sa vykradla z domu
ako prva zahalena zavojom. Ako cakala pod stromov, zazrela nedaleko
leva, ktory sa blizil k pramenu uhasit smad. Jeho celuste boli
krvave, co znamenalo, ze pred chvilou hodoval na svojej koristi.
Ked Thisbe videla ten strasny pohlad spanikarila a utiekla sa
schovat do pukliny v blizkych skalach. Pri uteku sa jej vysmykol
zavoj a spadol na zem. Lev po tom co pocul vykrik pribehol k
stromu, ale tam uz nasiel iba zavoj, ktory Thisbe stratila. V tej
chvili sa k morusi dostal aj Pyramus a uvidel zavoj, ktory patril
jeho milej v celustiach leva. Plny bolesti si uvedomil, ze jeho
Thisbe uz nezije a bez nej nema jeho zivot zmysel. Bez vahania
vytiahol mec a rozhodol sa skoncovat zo svojim zivotom. Thisbe
netusiac co sa stalo vysla po chvili z ukrytu zistit, ci je lev
este na blizku a vratit sa na dohodnute miesto. O chvilu nasla
Pyramusa lezat bez zivota s hrudou prebodnutou mecom. Ako uvidela
svoj zavoj, pochopila, preco to jej mily urobil a kedze sa
povazovala za pricinu jeho smrti, rozhodla sa ho nasledovat a
rovnakym mecom si prebodla vlastne srdce. Striekajuca krv milencov
sa rozliala po korenoch a kmeni moruse, napojila ich a s nimi i
biele plody zmenili farbu na krvavo cervenu na pamiatku tejto
velkej a nehynucej lasky...
Ovocim zrelym pretrel by som pery vyprahle, keby dotknut smel som
sa tvojej blizkosti, keby slnko ma nespalilo ziarou tak nahle,
cervenou rozziarila by sa ti tvar do sytosti.
“
>>special thanks to
saxana11<<
