Cache sa nachádza pri pozostatkoch hradu,
ktorého posledné stienky sa zachovali na strmom útese (625 m n. m.)
vystupujúcom z okraja Slanských vrchov asi 1,8 km juhovýchodne od
obce Ruská Nová Ves.
Pociatky hradu sú historicky pomerne dobre
doložené. Hrad bol v priamom vztahu s obcou Solivar, ktorú v
roku 1288 dostal od krála Ladislava IV. Kumánskeho magister Juraj,
Šimonov syn; jeho rod sa po nej neskôr aj nazýval (Soós).
Súcasne s obcou dostal povolenie na stavbu hradu, ktorý mal donáciu
zabezpecovat. O desat rokov neskôr poveril svojho rytiera
Tomáša, aby strážil kopec Tarkeu (Holý kamen), na
ktorom už stál jeho hrad. Podla názvu bolo skalné bralo bez
stromov a krovín. Sósovci na hrade sídlili alebo ho využívali
takmer po celý cas jeho existencie. Hrad bol podstatne
horšie dostupný než prípadne sídlo v mestecku (od roku
1417) Solivar.
![Pozostatky hradu Pozostatky hradu](https://imgproxy.geocaching.com/b28cfd978a48f91d8b30172592aabbc646d3002d?url=http%3A%2F%2Fcestasnp.sk%2Fimages%2Fgeocaching%2Fpozostatky.jpg)
V roku 1552 bol hrad obliehaný prešovskými meštanmi a
v roku 1575 zbúraný kapitánom Šarišského hradu.
Majitelia ho údajne ešte obnovili, ale v období po polovici
17. storocia sa už nespomína. Definitívne však zanikol
až v roku 1715, ked bol na základe rozhodnutia snemu zbúraný.
Aj ked už nebol obývaný, hrozilo nebezpecenstvo, že by ho
mohli použit odporcovia.
Ani skromné zvyšky hradu nevypovedajú o
možnosti rozsiahlejšej prestavby v ranom novoveku. Jeho
poloha je síce skvelá, ale neposkytovala dostatok priestoru na
budovanie nárocného a pohodlného sídla. Stanoviskom hradu bol útes,
ktorý na západnej strane tvorí zvislú stenu, zatial co zárezy na
severe a juhu chránili hrad s takmer rovnakou spolahlivostou. Len
smerom na východ terén klesá do sedla, ktoré bolo takmer 20 metrov
nižšie a do ktorého smerovala jediná prístupová cesta.
Pretiahnutý vrcholok bradla (45 x 9 m) sa využil na jadro
hradu, z ktorého dokonale vidiet celú severnú cast Košickej
kotliny. Výborne bolo aj vizuálne spojenie so
Šarišským a Kapušianským hradom.
Zdroj:
Placek, M - Bóna, M. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava:
Slovart, 2007. 270-271 s.
Najlepší prístup je z obce Ruská Nová
Ves, po cervenej turistickej znacke. Do obce premáva autobus MHD c.
46, alebo sa môžte dopravit autom, ktoré si odparkujete na
parkovisku na konci obce. Prístup je možný aj na bicykli, no
treba rátat s tažším terénom.
Zbojnícky hrad je pocas
víkendov a za pekného pocasia poriadne navštevovaná
lokalita. Budte preto VELMI opatrní pri vyberaní skrýše, aby
vás nikto nevidel. Po spätnom uložení ju dobre zamaskujte.
Predlžite tým jej životnost.