Turčekovský vodovod
Turčekovský vodovod je ojedinelým technickým dielom stredovekého baníckeho majstrovstva na strednom Slovensku aj v Európe. Výnimočnosť spočíva v tom, že boli prevedené vody z povodia Turca do povodia Hrona. Privádzal vodu na pohon banských strojov v kremnickej oblasti (Piargy, dnes Kremnické Bane).1.
Vznik a pôvodná koncepcia Turčekovského vodovodu
Údaje o tom, kedy bol vybudovaný hlavný Turčekovský vodovod, sa rozchádzajú. Podľa správy Ing. Knöpflera o kremnickom baníctve z roku 1904 vybudovali tento privádzač vody v XVI. storočí Thurzovci a Fuggerovci. Sú však staršie mapy, na ktorých je už trasa privádzača naznačená. Podľa týchto podkladov sa dá usudzovať, že privádzač bol vybudovaný pravdepodobne už v XIV. storočí. Na základe starého legitímneho práva uvádza sa odber vody z potoka Turiec a jeho prítokov pre mesto Kremnicu 600 1s-1. Do privádzača bolo zachytených 15 odberov povrchovej vody. Prívodný kanál bol pôvodne dlhý až 22 km. Posledný úsek asi 6 km dlhý, chudobný na vodu a veľmi náročný na údržbu, bol v r. 1859 opustený a obnovili ho až v rokoch 1966-1969.2.
XIX. storočie
V XIX. storočí bol privádzač dlhý 16 896 m, vedený po vrstevniciach s celkovým spádom cca 50 m. Z väčšej časti bol vykopaný v zemi, po bokoch opevnený drevenou guľatinou. Jeho šírka nebola konštantná po celej dĺžke. Tam, kde trasa prechádzala v skale, bola šírka 1,3 až 1,5 m; v mäkších horninách a zeminách dosahoval šírku 2,0 m. Pôvodná hĺbka privádzača bola 0,6 až 1,0 m. Dno prívodného kanála (pôvodne tiež nazývaného jarok) bolo po celej dĺžke vystlané ílom, ktorý plnil dve úlohy: tesnil a zároveň vyrovnával nerovný povrch dna do požadovaného sklonu. V úsekoch s veľmi priepustným podložím boli zhotovené žľaby z ihličnatého kresaného dreva. Celý privádzač bol pokrytý štiepaným drevom (šindľami) a zeminou proti znečisťovaniu padajúcim lístím zo stromov a zamŕzaniu. V XIX. storočí počas opráv boli niektoré časti prívodu v neúnosných a priepustných zeminách prebudované na murované. Prívodný kanál bol vedený po vrstevniciach na ľavej strane úbočia doliny potoka Turca katastrom obcí Horný a Dolný Turček, Krahule a Kremnické Bane (Piargy). Ústil pred vrtnou dielňou na drevené rúry na Piargách. Odtiaľ potom padala voda do potoka, z ktorého bola vedená jarkami a využívaná na vtedajších šachtách, stupoch, mlynoch, papierňach a pod. V roku 1870 došlo k preloženiu pôvodnej trasy privádzača v oblasti terajšej železničnej stanice Kremnické Bane (Piargy) v dôsledku výstavby železničnej trate Zvolen-Vrútky.2.
XX. storočie
Na prelome XIX. a XX. storočia väčšina šácht už nebola v prevádzke. Voda sa využívala v Kossuchovej továrni na majoliku, v mincovni, v Schöllerovej papierni a v biskupskom mlyne. Pri niektorých šachtách, ktoré ešte boli v prevádzke, boli nainštalované prvé turbíny (r. 1894). V roku 1913 bola na mieste terajšieho II. stupňa postavená vodná elektráreň s výkonom 110 kW. Vodná elektráreň IV. stupňa ako prvá podzemná elektráreň v Európe bola daná do prevádzky v roku 1916. V tridsiatych rokoch XX. storočia rekonštruovali toto vodné dielo na zvýšenie výroby elektrickej energie pre kremnické bane. Vodovod bol prebudovaný na krytý privádzač, pričom sa skrátila jeho dĺžka prerazením niekoľkých štôlní, boli zrekonštruované vodné elektrárne II. a IV. stupňa, vybudovaná vodná elektráreň I. stupňa a akumulačné nádrže. Dedičná štôlňa bola upravená tak, aby popri vlastnej funkcii gravitačného odvodnenia kremnických baní slúžila aj ako odpad od kaskády podzemných elektrární do Hrona.2.
Súčasnosť
Stavbu dnes tvorí privádzač (pôvodný Turčekovský vodovod), vodné nádrže, tlakové privádzače a elektrárne I., II. a IV. stupňa a dedičná štôlňa odvádzajúca vodu do Hrona. Prebudovaný historický Turčekovský vodovod dnes tvorí najvyššie položenú časť vodohospodárskeho systému. Ide o betónový plochou klenbou zakrytý kanál lichobežníkového prierezu. Časť privádzača vedie vo vyrazených štôlňach, ktoré na niektorých miestach skracujú trasu pôvodného historického privádzača. Na trase je postavený jeden akvadukt (pred vodnou nádržou nad Piargami).3. Turčekovský vodovod bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Podzemné časti vodného diela nie sú verejnosti prístupné.1.
…................................................
Zdroj – internet:
1. http://www.snm-em.sk/geosprievodca/lokality/velkafatra/zvysokvelkafatra.html#turcekovsky%20vodovod
2. http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/kulturalis_ertekek_a_vilagban/Visegradi_orszagok_technikai_1/pages/cseh/004_valogatas_szlovakia_technikai.htm
3. http://sk.wikipedia.org/wiki/Tur%C4%8Dekovsk%C3%BD_vodovod
Prístup ku keške
Odporúčam prístup od waypointu Park, ktorý je v blízkosti hlavnej cesty pri kremnickobanskom cintoríne oproti odbočke na Krahule a Stred Európy. Dá sa tam prísť autom ale aj spojmi. Autobusová zastávka a vlaková stanica sú neďaleko. Z Park prejdete cestou popri cintoríne a za ním na križovatke lesných ciest odbočíte doľava ( Kriz1). Po chvíli budete po pravej ruke míňať zarastenú cestu, vy pôjdete ďalej rovno cca 100 m až po súradnice waypointu Kriz2 ( vodný zdroj označený modro bielou tyčou). Za vodným zdrojom odbočíte doľava smerom do lesa, natrafíte na chodníček, ktorý vás zavedie k akvaduktu. Keška je umiestnená v jeho blízkosti. V lese treba počítať so slabším signálom GPS.
----------------------
Poznámka: Keďže až po waypoint KRIZ2 vedie lesná cesta, relatívne by sa autom dalo prísť až sem. Cesta je však posiata nerovnosťami a na viacerých miestach sa zvykne vo výmoľoch držať voda, niektoré úseky môžu byť blatisté. Vzhľadom ku kvalite cesty som uviedol východiskový bod PARK.