A. Matuska vo Vlkanovej Traditional Cache

This cache has been archived.

jezkovia: Hotovo, dakujeme za hru.

More
Hidden : 8/14/2010
Difficulty:
1 out of 5
Terrain:
1.5 out of 5

Size: Size: micro (micro)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works
Looking for a different adventure?

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

SK: Cache je na uvedených súradniciach.
EN: Cache is on the given coordinates.


SK: Náš rodák Alexander Matuška

Jedinečná osobnosť v literárnej kritike, literárnej vede, literárnej histórii a v publicistike. Narodil sa 26.2. 1910 vo Vlkanovej, zomrel v Bratislave 1.4.1975 a pochovaný je v Banskej Bystrici na cintoríne v Lazovnej ulici. V roku 1922 sa rodičia presťahovali do Banskej Bystrice, kde kúpili dom na Komenského ulici č. 15. Dnes je na dome pamätná tabuľa.

Počas štúdia chodieval domov okolo povestnej banskobystrickej sedrie a väznice. Neraz sa musel na chodníku vyhnúť skupine žandárov, ked viedli do väznice nejakého odsúdenca. Iste mu vtedy na um neprišlo, že raz sa dostane za jej hrubé múry a cez zamrežované okno dovidí na rodičovský dom. Do základnej školy i do gymnázia chodil v Banskej Bystrici. Dalšie vzdelanie nadobudol na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde študoval latinčinu, gréčtinu, filozofiu a francúzštinu. Prešiel rôznymi povolaniami. Učil na stredných školách v Leviciach, Bratislave, Michalovciach a v Banskej Bystrici. Po oslobodení odišiel do Bratislavy a k pedagogickej práci sa už nevrátil. Bol zástupcom šéfa tlačového odboru Slovenskej národnej rady, pracoval na Povereníctve školstva a Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied, robil redaktora kultúrnej rubriky Národnej obrody a šéfredaktora Slovenských pohľadov, dalej bol člen korešpodent SAV. V rokoch 1968-1971 bol poslancom SNR a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR. V roku 1969 mu udelili titul národný umelec.

Do väzenia sa dostal za prípravu a priebeh Slovenského národného povstania. Gestapo ho zatklo a uväznilo v r. 1944 po jeho potlačení. Našťastie, všetko dobre dopadlo. Do literárneho života vstúpil ako pražský vysokoškolák článkom Hra na fujaru a pokrok. Nebola to náhoda. Bol poslucháčom vynikajúceho českého literárneho kritika F.X. Šaldu. Zaujímali ho štúrovskí romantickí básnici, ale i Vajanský, Hviezdoslav, básnici slovenskej literárnej moderny Janko Jesenský a Ivan Krasko, slovenskí kritickí realisti Timrava, Jégé, a ruskí klasici. Venoval sa dielu českého spisovateľa Karla Čapka a monograficky ho spracoval, ako i tvorbu Rudolfa Jašíka a Jozefa Cígera-Hronského. V roku 1955 sa oženil s Oľgou Sliukovou, rod. Dankovou. V roku 1956 sa mu narodil syn Stanislav a v roku 1960 syn Juraj. Celoživotne neznášal slovenskú lenivosť, ktorá uspávala do samoľúbosti, to falošné krčmové gesto, ked druh druha potľapkáva po pleci takmer ako prejav spoluúčasti na čine. „My nepoznáme pravú, mužnú, chlapskú úctu k niečomu, niekomu: poznáme len úctivosť alebo grobianstvo.“ Okrem iných predností ako o nom napísal Štefan Žáry: „...vedel zmäknúť ako vosk, lež nedal sa miesiť ani ochutnať do medova. Bol neoblomný, zaťatý, hrdý. Zložitá povaha...“ Pravdaže, ani Matuška nebol neomylný, ale pokojne urobil reparáty aj z Vajanského, aj z Hronského, ktorých predpojato odstrelil vo chvíľkovom revolučnom záchvate.

Posledné chvíle Alexandra Matušku v spomienkach básnika a literárneho kritika Mórica Mittelmanna-Dedinského: ...večer 31. marca 1975 bol Matuška sám vo svojom byte na Chorvátskej ulici (GC32MFD) a bolo mu smutno. Okolo desiatej mi zavolal, aby som prišiel na pohárik valtického. Odmietol som. Jednak som bol unavený, jednak ma boleli zuby. Zavolal potom Emila Lehutu, ten zrejme lepšie pochopil jeho samotu ako ja. Nadránom okolo štvrtej ma z tažkého spánku prebudilo cenganie telefónu. Emil Lehuta ma prebudil z olovených mrákot a napodiv pokojným hlasom mi povedal, že Alexander Matuška je už hodinu mrtvy a vraví to v prítomnosti lekára, ktorý smrť konštatoval. Hoci bolo 1. apríla 1975, bola to pravda v tej najobnaženejšej podobe.“ A žial, nebol to prvoaprílový žart...

O jednej nedeli na dedine, ked si národ „hovel“ a zabával sa v krčme alebo aj pred nou, pri tanci a pití, čo nikdy neprešlo len tak, pričom sa nezriedka pracovalo s nožom i kolom, si môžete prečítať i o opitom gazdovi vo dvore so zahasprovanou bráničkou, ktorý sa púšta za pasy s celým svetom a o „komendii “, na ktorú ho vyzval parobok. Matka mu bola útočišťom v nepohodách, ako boli operácia mandlí („Teraz je to vraj hračka, ale v roku 1923!“ spomína Matuška.), naprávanie zlomenej ruky, ale i pred otcovým hnevom, ked ho prichytil fajčiť, či potiahnut pár korún. Ale zakročila rázne i vtedy, ked s plačom otcovi vysvetlovaľ , že zo štvrtej ľudovej do banskobystrického gymnázia nepôjde. Ako študent získal vzťah k humanitným vedám, najmä k literatúre, nie k matematike a prírodným vedám. „Nikdy som matematike neporozumel, ani tomu najjednoduchšiemu. Nevedel som napríklad narábať s logaritmickými tabuľkami. Ked ma profesor vyvolal, celá trieda sa smiala - skutočne. Spočiatku mi aj šepkali, ale kedže mi to ani tak nešlo a, hlavne, kedže ma profesor hnal od tabule s toľkými originálnymi poznámkami ako nikoho iného, prestali so šepkaním a čakali, čo bude. Prechodil som z triedy do triedy vskutku iba z milosti. Ale dodatočne ma hnevalo, že sa matematika vyučovala na gymnáziu len pro forma - v živote mi veľmi chýbala.“ V roku 1927 sa po prvý raz písalo o Matuškovi – športovcovi v novinách. Na celoslovenských ľahkoatletických pretekoch stredných škôl v Banskej Bystrici bol druhý vo vrhu guľou. Svoje umiestnenie si nesmierne cenil, lebo porazil zverencov profesora Hajdócyho z Trnavy, ktorí predstavovali v stredoškolskej atletike elitu. Či bol dobrý žiak? Podľa vyjadrenia Alexandra Matušku, nie. Ani v prospechu, ani v správaní. Najmä v nižších triedach. Ale pravda je i taká, že z tridsiatich piatich žiakov v tercii prešli do kvinty len pätnásti a medzi nimi bol aj on. Vtedy, v roku 1924-25 sa robil prísny numerus clausus. A ako dopadlo stretnutie po rokoch na ulici v Banskej Bystrici s profesorom matematiky Szenešom, ktorý ho matematiku učil, ale nič nenaucil? „Viete, ja som si myslel, že ste ma len vy v škole na počtoch nerozumeli, ale nedávno mi ktosi ukázal jednu vašu knižku, začal som si v nej čítať, ale tiež som nič nerozumel, a tak sme si kvit.“

Ako robil dobré meno Vlkanovej? „Ked sme - šarvanci - chodili vlakom z Vlkanovej, Badína, Garanseku, Velkej Lúky, Hájnik do bystrických škôl , vymysleli sme si takú hru: kto prvý bude pod oblúkom lesného riaditeľstva („komorhofu“). Išlo o to, získat náskok, to jest zoskočit pokiaľ možno z ešte idúceho vlaku - boli pri tom škaredé pády - a uhánat zo starej malej stanice po starom drevenom moste k riaditeľstvu. Kto tam bol prvý, ten (a jeho dedina) toho dna Bystricu dobyl. Bez vystatovania: najčastejšie to bola Vlkanová ...“

ZDROJ: http://www.vlkanova.sk/nas-rodak-a-matuska.phtml?id3=47330

Po Alexandrovi Matuškovi je vo Vlkanovej pomenovaná ulica. Pamatnu tabuľu sme nasli inde, ako sme predpokladali, označuje ju waypoint. V budove zelezničnej stanice prezil Alexander Matuska čast svojho zivota, podľa nasich vlkanovskych zdrojov.

EN: Alexander Matuška, Slovak writer and literary critic

FTF BONUS: hačkovaný stromček do auta

V ziadnom pripade nevstupujte na koľajisko, nie je na to ziadny dovod.

Ak pri hľadani pouzivate satelitne podklady google maps, dajte si pozor, su posunute oproti realite asi o 5 metrov. Kreslene mapy su v poriadku.

Additional Hints (Decrypt)

uynfvp, 50 pz

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)


Advertising with Us