 |
 |
22.
augusta 1813 sa zmenilo pekné letné pocasie, nebo sa zamracilo,
nasledoval mierny a neskoršie hustý dážd.
Pršalo nepretržite. 24. –teho, t.j. na
Bartolomeja sa smolnícky potok zdvihol, avšak breh
ešte nedosiahol. Po 58 hodinovom daždi sa 25.
–teho augusta ráno o 5 –tej hodine vylial potok
a zatopil väcšiu cast predmestia. Voda sa vovalila do
vnútra blízko stojacích domov. Kedže všetky
vedlajšie prítoky smerovali do potoka, vzala voda
všetky mosty a na brehoch stojace domy a záhrady.
Postihnutí obyvatelia rýchlo utiekli bez toho, aby si aspon nieco
zachránili zo svojho majetku. Bolo to hrozné ráno. Nebo bolo
zamracené a tmavé a bolo pocut len omamujúce hucanie
prúdu vody, obrovské dunenie násilne rúcaných domov
a srdcervúce zvuky žalujúcich utecencov. Skazu
dovršilo pretrhnutie Uhornanského jazera a následný príval
obrovskej vlny vody, ktorý na svojej ceste zmietol aj to málo, co
v údolí zostalo. So stonaním a placom si priali ludia,
aby den cím skôr skoncil. Kulminácia však zvýraznila hrôzu
neštastia. Mestské mosty a mnoho budov už zmizlo,
iné boli práve odplavené, alebo im hrozilo zvalenie. Na svojej
širokej zvlnenej hladine niesol mohutný prúd strechy, kopy
sena, postelné prádlo, skrine, všelijaké stroje, dosky
a nespocítatelné množstvo dreva. Toto divadlo pokracovalo
nasledujúcu noc a nasledujúci den. Až 27. Bolo badat,
že voda zacala klesat. Voda bola 29. Ešte vždy
taká velká, že sa nemohlo dosiahnut spojenie s druhou
stranou mesta. Vrchnost na zmiernenie utrpenia rozdelovala chlieb
a žemle chudobným. Bolo dojímavé vidiet, ako sa ludom,
ktorí sa nachádzali na náprotivnom brehu hádzal chlieb
a potraviny prakom a títo potom dychtivo zbierali hodené
potraviny. Poškodených bolo 20 domov a skoro celkom
odplavených 51, po ktorých nezostali žiadne stopy. Zostalo len
bahno na miestach, kde bili domy a záhrady. Len málo ludom sa
podarilo zachránit minimálnu cast majetku. Bane pritom zaplavilo po
prvý horizont. Tažba rudy sa takmer úplne zastavila. Hoci sa
postihnutým poskytlo drevo a stavebný materiál, pokles
tažby mal za následok nezamestnanost a vystahovalectvo do
iných krajín, a to do Srbska, Marmarošskej Sihoti
a neskôr aj do Ameriky. Co sa pritom neštastí dá nazvat
za štastie je to, že nikto neprišiel
o život.
Rafael
Szabó
Záhrada
domova