Na pode mesta Presov sa divadlo hralo uz v sedemnastom storoci - v
latincine, madarcine, nemcine, slovencine, ba aj v saristine. Okrem
zajazdovych divadiel, ktore v Presove casto vystupovali, sa darilo
aj amaterskemu divadlu. Prave jeden z amaterskych spolkov - spolok
Zaborsky - sa stal ohnivkom spojenia ochotnickeho divadla s
profesionalnym.
Divadelny subor Jonasa Zaborskeho v Presove pri Miestnom odbore
Matice slovenskej vznikol kratko po odchode Slovenskeho ludoveho
divadla z mesta (1941). Pripravny vybor Druzstva Slovenskeho
divadla zasadal v maji 1943. Valne zhromazdenie DSD v juni 1943
prijalo stanovy a menovalo spravu Druzstva. V decembri 1943 bol do
funkcie riaditela vymenovany Andrej Chmelko.
Oficialne bolo Slovenske divadlo v Presove otvorene 30.
januara 1944 v zrenovovanom Mestskom divadle (Historicka
budova DJZ) slavnostnou premierou hry Ferka Urbanka
Skriatok.
I ked divadlo zacinalo ako cinoherne, zakratko sa na programoch
zacali objavovat tituly hudobnych diel, co viedlo v roku 1948 k
vzniku novej samostatnej umelecko-interpretacnej zlozky - suboru
spevohry. Prva spevoherna premiera, Polska krv Oskara Nedbala, sa
konala 13. oktobra 1948. Dramaturgia spevohry systematicky siahala
nielen po tvorbe klasickych velikanov operety, ale sledovala vsetky
nove trendy. Od 60-tych rokov priniesla muzikaly a ponukla aj
niekolko pokusov slovenskej povodnej tvorby.
Od 1. januara 1951 vstupilo do platnosti Uznesenie Krajskeho
narodneho vyboru v Presove, ktorym sa uskutocnilo prevzatie
Slovenskeho divadla v Presove ako prispevkovej organizacie do
vlastnictva a spravy KNV. Doslo aj k zmene nazvu na Krajove
slovenske divadlo v Presove.
V maji 1954 nadobuda pravnu ucinnost premenovanie Krajoveho
slovenskeho divadla v Presove na Divadlo Jonasa Zaborskeho po
vyznamnom (ale i kontroverznom) slovenskom dramatikovi, historikovi
a knazovi Jonasovi Zaborskom.
V roku 1969 boli reorganizaciou statnej spravy zrusene KNV, cim
sa DJZ dostalo pod spravu Ministerstva kultury SR.
Od 70-tych rokov jednou z dolezitych charakteristik smerovania
cinohry bolo priam pravidelne uvadzanie novych slovenskych titulov.
Aj preto sa od roku 1989 stalo DJZ miestom, kde sa uskutocnilo
niekolko rocnikov Festivalu inscenacii povodnych slovenskych hier.
V 70-tych rokoch sa objavili i prve pokusy o studiovu tvorbu,
ktorou sa oba subory snazili etablovat aj na pode netradicnych
divadelnych priestorov, titulov a koncepcii. Svojim sposobom bol
pokracovanim tychto ambicii a zaroven i hladanim novych ciest (po
prestahovani sa suborov do novej budovy DJZ ) v 90-tych rokoch
unikatny divadelny experimentalny projekt rezisera Petra
Scherhaufera: Kemu ce treba, Kde lezi nasa bieda a Bocatius 98 -
Open air environment.
O tom, ze Presov je divadelnym mestom, svedcili aj celostatne
divadelne festivaly, ktorych organizovanie a hostitelske povinnosti
DJZ vzdy bravurne zvladlo. Uspesne sa prezentovalo aj na zajazdoch
v zahranici. Zaujimava bola i vzajomna spolupraca s divadlom
Theater Aufstand v rakuskom Welse (spolocne nastudovanie opery W.
A. Mozarta Carovna flauta v r.1993), rovnako ako hostovanie
zahranicnych umelcov v cinohre i v spevohre.
Dna 14. septembra 1990 bola otvorena nova budova Divadla
Jonasa Zaborskeho, prva specializovana budova divadla na
Slovensku v historii Ceskoslovenska s ocakavanim, ze Historicka
budova DJZ posluzi po rekonstrukcii divadlu aj prvemu slovenskemu
divadelnemu muzeu.
1. januara 1996 sa zlucili Divadlo Jonasa Zaborskeho v Presove a
Divadlo Janka Borodaca v Kosiciach, cim vzniklo Vychodoslovenske
divadlo, ktore malo spolu 4 subory (subor cinohry, subor spevohry,
subor opery, subor baletu). V oktobri toho roku bolo premenovane na
Vychodoslovenske statne divadlo v Kosiciach.
Dna 1. jula 1999 bolo znovu zriadene Divadlo Jonasa Zaborskeho v
Presove a jeho zriadovatelom sa stal Krajsky urad v Presove, roku
2002 bolo divadlo preradene do zriadovatelskej posobnosti Uradu
Presovskeho samospravneho kraja v Presove.
V roku 2005 zrusili sa obidva samostatne umelecke utvary -
cinohra a spevohra a vznikol novy utvar - umelecky.
Zdroj informacii: http://djz.sk/