Divadlo Jonasa Zaborskeho Traditional Cache

Oficialne bolo Slovenske divadlo v Presove otvorene 30. januara 1944 v zrenovovanom Mestskom divadle (Historicka budova DJZ) slavnostnou premierou hry Ferka Urbanka Skriatok.

I ked divadlo zacinalo ako cinoherne, zakratko sa na programoch zacali objavovat tituly hudobnych diel, co viedlo v roku 1948 k vzniku novej samostatnej umelecko-interpretacnej zlozky - suboru spevohry. Prva spevoherna premiera, Polska krv Oskara Nedbala, sa konala 13. oktobra 1948. Dramaturgia spevohry systematicky siahala nielen po tvorbe klasickych velikanov operety, ale sledovala vsetky nove trendy. Od 60-tych rokov priniesla muzikaly a ponukla aj niekolko pokusov slovenskej povodnej tvorby.

Od 1. januara 1951 vstupilo do platnosti Uznesenie Krajskeho narodneho vyboru v Presove, ktorym sa uskutocnilo prevzatie Slovenskeho divadla v Presove ako prispevkovej organizacie do vlastnictva a spravy KNV. Doslo aj k zmene nazvu na Krajove slovenske divadlo v Presove.

V maji 1954 nadobuda pravnu ucinnost premenovanie Krajoveho slovenskeho divadla v Presove na Divadlo Jonasa Zaborskeho po vyznamnom (ale i kontroverznom) slovenskom dramatikovi, historikovi a knazovi Jonasovi Zaborskom.

V roku 1969 boli reorganizaciou statnej spravy zrusene KNV, cim sa DJZ dostalo pod spravu Ministerstva kultury SR.

Od 70-tych rokov jednou z dolezitych charakteristik smerovania cinohry bolo priam pravidelne uvadzanie novych slovenskych titulov. Aj preto sa od roku 1989 stalo DJZ miestom, kde sa uskutocnilo niekolko rocnikov Festivalu inscenacii povodnych slovenskych hier. V 70-tych rokoch sa objavili i prve pokusy o studiovu tvorbu, ktorou sa oba subory snazili etablovat aj na pode netradicnych divadelnych priestorov, titulov a koncepcii. Svojim sposobom bol pokracovanim tychto ambicii a zaroven i hladanim novych ciest (po prestahovani sa suborov do novej budovy DJZ ) v 90-tych rokoch unikatny divadelny experimentalny projekt rezisera Petra Scherhaufera: Kemu ce treba, Kde lezi nasa bieda a Bocatius 98 - Open air environment.

O tom, ze Presov je divadelnym mestom, svedcili aj celostatne divadelne festivaly, ktorych organizovanie a hostitelske povinnosti DJZ vzdy bravurne zvladlo. Uspesne sa prezentovalo aj na zajazdoch v zahranici. Zaujimava bola i vzajomna spolupraca s divadlom Theater Aufstand v rakuskom Welse (spolocne nastudovanie opery W. A. Mozarta Carovna flauta v r.1993), rovnako ako hostovanie zahranicnych umelcov v cinohre i v spevohre.

Dna 14. septembra 1990 bola otvorena nova budova Divadla Jonasa Zaborskeho, prva specializovana budova divadla na Slovensku v historii Ceskoslovenska s ocakavanim, ze Historicka budova DJZ posluzi po rekonstrukcii divadlu aj prvemu slovenskemu divadelnemu muzeu.

1. januara 1996 sa zlucili Divadlo Jonasa Zaborskeho v Presove a Divadlo Janka Borodaca v Kosiciach, cim vzniklo Vychodoslovenske divadlo, ktore malo spolu 4 subory (subor cinohry, subor spevohry, subor opery, subor baletu). V oktobri toho roku bolo premenovane na Vychodoslovenske statne divadlo v Kosiciach.

Dna 1. jula 1999 bolo znovu zriadene Divadlo Jonasa Zaborskeho v Presove a jeho zriadovatelom sa stal Krajsky urad v Presove, roku 2002 bolo divadlo preradene do zriadovatelskej posobnosti Uradu Presovskeho samospravneho kraja v Presove.

V roku 2005 zrusili sa obidva samostatne umelecke utvary - cinohra a spevohra a vznikol novy utvar - umelecky.