Via Magna -
Lucivná
Prte, chodníky, cesty. Spájajú sídla, miesta pre oddych, zábavu,
prácu, vojnu ... Prešliapané bosou nohou, konským povozom,
budované sekerou cez husté lesy, obchádzaním mociarov, brodením
riek, neskôr dláždením, kamennou stavbou ... Z histórie
poznáme viacero ciest, ktorých trasy sa zachovali do
dnešných cias. Hodvábna cesta, jantárová cesta, gotická,
železná , solná ...
Cez Chetene, ako sa volal tento kraj pod Tatrami, viedla cesta,
po ktorej Belo IV. po porážke s Tatármi na rieke Slanej
roku 1241 utekal do Liptova. V 14. stor. to bola velká obchodná
cesta "Via magna", po ktorej sa prevážalo víno od Nitry
až na Vislu a iný tovar smerom na Košice. V
listinách je identifikovaná ako cesta hore Považím cez
Cierny Váh až do Šoldova. Od Šoldova cez
Mengusovce, Batizovce do Velkej ju tiež nazývali "Stará
cesta". Táto cesta sa používala ako dialkový spoj až do
roku 1364, ked Ludovít I. dal postavit hradskú Poprad - Lucivná -
Štrba - Hybe.
História cisársko-královskej poštovej cesty siaha do
obdobia tureckých vojen. Obsadenie južných oblastí monarchie
vojskami sultána Solimana po bitke pri Moháci v r. 1526 spôsobilo
pretrhnutie spojenia Viedne so stredoslovenskými banskými mestami a
ostatným východným územím. Zložitá situácia v monarchii (najmä
mocenský zápas medzi rakúskym arcivojvodom Ferdinandom Habsburským
a sedmohradským vojvodom Jánom Zápolským a nicivé vpády tureckých
vojsk) viedla k mnohým zmenám a v oblasti dopravných spojení k
presunu hlavných ciest do oblastí, ktoré boli vzdialené a
bezpecnejšie.
Na rozkaz už panovníka Ferdinanda I. (1526 - 1564) zacal
Matej Taxis budovat nové poštové a dopravné spojenie. K
štyrom tratiam (z Viedne do Lvova, z Viedne do Carihradu, z
Viedne do Kronštatu a z Viedne do Karlstadtu) dobudovali v
roku 1550 jednu z najdlhších poštových a dopravných
spojníc.
Via Magna vznikla ako pomerne bezpecná komunikacná tepna
monarchie. Viedla Bratislavskou, Nitrianskou, (v urcitých casových
intervaloch Trencianskou), Turcianskou, Liptovskou, Spišskou
a Šarišskou stolicou a odtial prechádzala
do Užskej (teraz Ukrajina) a Sabolcskej-Satmárskej
stolice (Madarsko). Posledná poštová stanica bola vo
vtedajšom Sedmohradsku - v meste Hermannstadt (Sibiu). Bola
však prepojená aj na ostatné stolice a stolicné centrá
v Rakúsko-Uhorsku. Bola to najdlhšia poštová
cesta vôbec, merala vyše 1000 km (496 na Slovensku) a
prechádzala 56 stanicami. K významnejším staniciam pod
Tatrami patrili Východná (Vichodna) , Lucivná (Lucsivna), Hôrka
(Horka), Levoca (Leutschau), Korytné (Krotnok), Bertotovce
(Bertót). Vzdialenost medzi jednotlivými poštovými stanicami
bola asi dve poštové míle (1 poštová míla bola 7420 m
co je približne 15 km) a k ním patrili i objekty stravovacie,
ubytovacie a tiež hospodárske budovy pre ustajnenie
tažných a jazdeckých koní.
Zdroj:> www.viamagna.eu.sk, GC Zochar 2
(GC21RVJ),http://sk.wikipedia.org/wiki/Spiš_(župa)