D1 – tunel Bôrik

Stavba základného diaľničného ťahu D1 v Slovenskej republike prebiehajúca po trase Bratislava – Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou dostáva čoraz jasnejšie kontúry. Tá bude po dobudovaní súčasťou európskej cesty E50, ktorá prechádza z Francúzska cez Nemecko, Česko, Slovensko, Ukrajinu a Rumunsko, ďalej na juh. Z hľadiska širších dopravných vzťahov predstavuje tento diaľničný úsek časť vetvy multimodálneho koridoru č. V (Bratislava - Žilina – Poprad – Košice – Užhorod – Ľvov). Podľa projektu TINA (Transport Infrastructure Needs Assesment) je predmetný úsek diaľnice zaradený do krétsko – helsinského koridoru.

Jednou z najsledovanejších stavieb na D1 v posledných rokoch bola stavba diaľnice pod Tatrami. Tento projekčný a stavbársky skvost sa môže pýšiť niekoľkými superlatívmi. Jedným z nich na úseku D1 Mengusovce - Jánovce je tunel Bôrik, ktorý sa nedá porovnávať svojou dĺžkou s inými stavbami, ale predčí svojim umiestnením ako najvyššie postavený diaľničný tunel na Slovensku (asi 750 m nad morom). Razenie tunela slávnostne odštartovalo v decembri 2006, slávnostné prerazenie tunela sa uskutočnilo 11. decembra 2007. druhú tunelovú rúru prerazili vo februári 2008. Pre verejnosť bol otvorený v decembri 2009.

Základné údaje:

 Účelom tunelovej stavby je previesť dopravu po diaľničnom ťahu medzi obcami Mengusovce a Batizovce popod horský masív Bôrik riešeným tunelom. Tunelové riešenie skracuje trasu diaľničného úseku oproti povrchovému riešeniu – obchádzaním horského masívu zo severnej strany o viac ako 3600 m a z južnej strany o cca 3500 m. Ďalej umožňuje bezkolízne vedenie diaľničnej trasy urbanizovaným prostredím a chránenou oblasťou Tatranského Národného Parku. Tunelové riešenie predstavuje najmenší zásah do prírodného prostredia a teda zároveň plní významnú ekologickú funkciu – ochranu krajinného prostredia. Pre projektovanie a výstavbu tunela Bôrik bol zrealizovaný vrtný IGaH prieskum, ktorého výsledky boli prvotným podkladom pre riešenie technológie razenia a dimenzovanie primárneho a sekundárneho ostenia, ako aj pre výstavbu portálových úsekov a stabilizovanie výkopových svahov. Návrh postupu a technológie razenia vychádzal z inžiniersko-geologických a hydrogeologických podmienok v trase tunela. Tunel Bôrik bol razený podľa zásad NRTM, pomocou vrtno-trhacích prác, prípadne použitím raziaceho stroja s výložníkovou frézou. Od východného portálu sa dovrchne razili dve samostatné tunelové rúry, priečne prepojené tromi únikovými chodbami. Dĺžka tunelových rúr je 999 a 993 metrov. Šírka vozovky v pravom a ľavom tuneli je 7,5 m, postranný vodiaci prúžok (ľavý a pravý) tvorený obrubníkom má šírku 0,25 m a stredová deliaca čiara 0,125 m. Priečny sklon v tuneloch je jednostranný s úklonom 2,5% v priamej, v oblúkoch 3%. Tento sklon sa mení podľa polomeru oblúkov.

Zariadenia v tuneli: Vybudované sú výklenky SOS, výklenky pre hydranty požiarneho vodovodu sú rozmiestnené 70 – 100 m od seba, kamerový dohľad. Pozdĺžne prúdenie vzduchu v tuneli zabezpečujú prúdové ventilátory. Pri pozdĺžnom vetraní pribúda koncentrácia výfukových plynov medzi oboma portálmi približne lineárne od hodnoty, ktorá je vo vonkajšom vzduchu, až k najvyššej hodnote pri portáli. Bezpečnosť v tuneli ďalej zabezpečuje osvetlenie, videokamery, požiarna signalizácia, zariadenia zabezpečujúce príjem vysielania Slovenského rozhlasu a príjem signálu mobilných operátorov, svetelné dopravné značky atď.

Zdroj: internet