Nikomu netreba predstavovat gastanove pyre, ci horuce gastany,
ktore hrejuc nas v dlaniach neodmyslitelne patria k chladnym
jesennym dnom. Menej znama je skutocnost, ze z gastanovej muky sa
pecie chlieb, vyraba sa pivo, ci destilaty. Gastany sa pouzivaju na
vyrobu pudingov, polievok, likerov, kremov, sirupov a sladkych
plniek ci priloh k divine. Vo francuzskom Lyone sa z jedlych
gastanov, karamelu a medu vyrabal prvy slavny nugat - Marrous
gluces. Vyznamne zastupenie maju jedle gastany aj v madarskej a
chorvatskej kuchyni. Gastany sa okrem ineho pouzivaju pri vyrobe
plniek do mäsa - v USA sa nimi plni aj tradicna slavnostna
morka.
Na Korzike „ostrove gastanov“ sa kazdorocne kona
velkolepa slavnost „A Fiera di a Castagna“. Sunka
prasiat krmenych gastanmi je vyhladavana delikatesa. Vynikajuci je
aj gastanovy med. V Chorvatsku piju pri slavnosti gastanov
„Marunada“, konanej v Istrijskom meste Lovran a okoli,
medicu - co je palenka z tohto medu a gastanovych kvetov. U nas sa
gastanove slavnosti konaju kazdorocne v mestecku Modry
Kamen.
Napriek vsetkym
uvedenym gastanovym specialitam zostavaju najznamejsie a
najoblubenejsie gastany pecene.
Studiom internetu a experimentovanim sme dospeli k idealnemu
receptu:
Dolezity je uz vyber gastanov. Pozor, lahko plesniveju. Skladujeme
ich v chlade, nie vsak vlhku.
Je vhodne dat gastany pred pecenim polezat do vody (na par hodin).
Praktizuje sa to najmä v neskorsom obdobi od zberu, kedze plody
gastanov pomaly schnu a duzina straca vodu. Na noc ich teda mozete
nechat odmocit. Gastany sa pecu v hnedej supke na plechu, treba ich
vsak narezat do kriza na vypuklej strane zhruba do hlbky 2-4 mm
(dla velkosti gastanov). To je najdolezitejsi krok, nedodrzanie
ktoreho sa vam vypomsti strielanim gastanov. Pecieme na panvici s
hrubym dnom alebo na plechu v rure za casteho prehadzovania.
Idealna je priprava na dierkovanom roste na drevenom uhli, ale ten
asi dispozicii mat nebudeme. Pecieme 20-25 minut, alebo kym
neucitime typicku vonu, pocujeme ich sycat, a supka zhnedne, nie
vsak scernie! Podavame ihned, lebo po vychladnuti supka
stvrdne.
Plody
Plodom je ostnata tobolka s priemerom cca 6 cm, ktora obsahuje
jednu az tri jedle, leskle, cervenohnede nazky – gastany,
ktore su obalene nejedlou tmavohnedou supkou. Tvar a velkost plodov
gastana jedleho zavisi od druhu gastana, ale aj od podnebia,
pocasia, zlozenia pody ci hustoty vysadby. Lisia sa velkostou,
farbou, tvarom aj chutou. Odrod plodov je velmi velke mnozstvo,
napr. francuzski ci talianski odbornici uvadzaju stovky sort plodov
gastana jedleho. Bezne delime plody do 4 zakladnych
skupin:
Marony
Maronovite sorty su take, ktorym sa v ciaske (supka, v ktorej sa
tvoria plody) vyvija len jedno alebo dve semena ovalneho tvaru,
bledsej farby s tmavsimi ryhami. Chutovo su sladsie ako ostatne
gastany. Pri tejto sorte sa uvadza, ze priemerne ich je 70-83 kusov
na 1 kg. Na Slovensku sa francuzskymi odbornikmi vyclenili len dva
maronovite kultivary. Je to maron Vitazstvo v Modrom Kameni a maron
Marta v lokalite Prasice – Duchonka.
Gastany velkoplode
K ovocinarsky vyhodnym botanickym formam patri skupina velkoplodych
gastanov, zastupena u nas predovsetkym vlastnou formou Macrocarpa,
vyskytujucou sa skoro vo vsetkych lokalitach na Slovensku. V
kilograme je 150 – 200 kusov. V mimoriadne priaznivych rokoch
aj pod 150 kusov.
Gastany
strednoplode
Za gastany strednoplode su povazovane plody, ktorych ide na 1
kilogram 200 – 300 kusov.
Gastany maloplode
Gastany maloplode su vsetky ostatne, ktorych ide na kilogram viac
ako gastanov strednoplodych. Tieto sa pouzivaju väcsinou na domace
konzumovanie (pochutia si na nich aj osipane, ci kozy). Chutovo sa
vyrovnaju hociktorym väcsim a uslachtilejsim formam. Vyskytuju sa v
Krnej, Modrom Kameni (tu sa im ludovo hovori
„vsivaky“), Tlstom Vrchu, Prasiciach – Duchonke a
Castej.
Gastany sa zberaju od zaciatku septembra az do konca
oktobra.
Plody su velmi vyzivne, obsahuju 6-8 % bielkovin, 3 % tukov a 40-42
% cukrov, najmä skrobu. Cerstve gastany maju rovnaky obsah vitaminu
C ako citrony. Rovnako su dobrym zdrojom vitaminov B1, B2 a
mineralov draslika, zinku, zeleza, fosforu a inych. Maju vysoku
energeticku hodnotu, sedem- az desatkrat vyssiu ako varene zemiaky.
Konzumacia gastanov je preto vhodna pre deti, starsich ludi,
fyzicky narocne pracujucich a sportovcov. Neodporucaju sa vsak pre
diabetikov.
Plody maju antisepticky ucinok a podporuju travenie. Pripisuju
sa im priaznive ucinky pri chudokrvnosti, vycerpani, bolestiach
hlavy a chronickom kasli. Liecive ucinky ma aj kora obsahujuca
tanin, a mlade listy.
Najväcsimi producentami gastanov vo svete su Cina a Korea, v
Europe je to Taliansko nasledovane Portugalskom.
Domovom gastanovnika je oblast Blizkeho Vychodu, severnej Afriky a
Stredomoria. Velmi rozsirene a oblubene su v juznej Europe. Do
nasich koncin sa gastany dostali vdaka starym Rimanom a ich
vojnovym vypravam. Neskor ich sadili na dobytom uzemi Turci.
Ojedinelym miestom na Slovensku je unikatna Jelenecka gastanica,
zalozena Forgacovcami uz v roku 1240, jedina lokalita v ramci
Slovenska, kde sa gastan jedly prirodzene rozmnozuje.
Dalsie zaujimavosti o gastanoch a chutne recepty mozete najst aj na
www.gastany.sk.
Cache je trochu
odsunuta.
Najjednoduchsi pristup k nej je v Castej z hlavnej cesty zabocit
pri kostole do Castianskej doliny – ulica Na Vrsku, kde
mozete nechat auto, a doprava po miestnej cervenej znacke sa
dostanete do blizkosti gastanu a cache.
Alternativny pristup s cca 1 km dlhou prechadzkou vinohradmi okolo
dalsich, mensich, gastanov je z Parkingu 2.