Kto neskúsil,
nevie. Parkour znamená umenie pohybu alebo umenie
premiestnovania.
„Parkour
nieje o prekonávaní druhých, ale o prekonávaní samého
seba."
-David Belle
„Našim cielom je ukázat naše umenie svetu a
naucit ludí chápat, co je to pohyb.“
-David Belle
Parkour (niekedy
aj Le Parkour aj ako skratka PK) alebo l'art du déplacement (fran.:
umenie pohybu alebo umenie premiestnovania) je disciplína
francúzskeho pôvodu. Jeho základom je schopnost dostat sa z bodu A
do bodu B (a tiež vediet dostat sa spät) bezpecne, plynule a
úcinne (efektívne) s použitím vlastného tela. Pomáha v
prekonávaní akýchkolvek prekážok v okolitom prostredí - od
vetiev cez kamene a skaly až po zábradlia a betónové steny -
môže sa vykonávat v meste, ako aj na dedine. Muž, ktorý
vykonáva parkour je traceur, žena je traceuse (niekedy je
možné sa stretnút s pocešteným výrazom traceurka).
Parkour je fyzická
aktivita, ktorej je len tažko priradit kategóriu. Nie je to
extrémny šport, ale skôr umenie alebo disciplína, ktorá sa
podobá sebaobrane v bojových umeniach. Podla Davida Bella je
fyzická cast parkouru založená na prekonávaní všetkých
prekážok, ktoré sa v ceste vyskytnú, ako keby šlo o
stav ohrozenia - chcete sa pohybovat takým spôsobom, s
použitím akéhokolvek pohybu, ktorý vám pomôže dostat sa
od/k niekomu/niecomu. Pri stretnutí s protivníkom môže clovek
hovorit, bojovat, alebo utekat. Bojové umenia pripravujú na útok,
parkour je formou tréningu pre útek. Kvôli tejto zložitosti
urcenia a zaradenia sa casto poznamenáva, že parkour má svoju
vlastnú kategóriu - parkour je parkour.
Dôležitou
charakteristikou parkouru je efektivita (úcinnost). Traceur sa
nesnaží pohybovat iba najrýchlejšie ako dokáže,
ale tiež s co najmenšou spotrebou energie a
najpriamejšou možnou cestou. Pretože neoficiálnym
parkourovým mottom je etre et durer, (byt a zostat, byt a
vydržat), efektivita zahrnuje predchádzanie zraneniam krátkym
aj dlhodobým.
Parkour ovplyvnuje
i traceurov proces myslenia. Traceuri a traceurky zaznamenávajú
zmenu v myslení, ktoré im pomáha v bežnom živote, ci
už ide o prekážky fyzické ci psychické. Základom je motto
etre et durer, prípadné etre fort pour etre utile, (po slovensky
bud silný, aby si bol užitocný podla Hébertovej Prirodzenej
metódy) a snaha vediet sa dostat z bodu A do bodu B rýchlo a
plynulo. Zároven s tréningom traceur/ka zacína premýšlat o
svojich pohnútkach, dôvodoch na tréning, parkourovej filozofii
atd.
Z videí a textov,
ktoré sú k nájdeniu na internete, sa môže zdat, že
Parkour je úplne o niecom inom ako je to tu popisanel. Ale nie je
tomu tak. Parkour je jasne definovaný, ale v snahe hnania sa za
senzáciou býva casto prekrúcania. Parkour nie je sloboda pohybu,
ako býva casto mylne oznacovaný.
Parkour nie je
akrobacie a lúbivé saltá. To nie je úcinný a rýchly pohyb. Rovnako
tak nejde len o skoky z co najväcšej výšky, tie
môžu byt len malou castou pre naozaj skúsených jedincov, ktorí
trénujú už hrbu rokov. U zaciatocníkov hrozí znicenie si
zdravie ihned úrazom, ale aj následky zlé techniky skokov a
dopadov, ktoré spôsobí nezvratné poškodenie klbov.
V neposlednom rade
je dôležité neškodit. Ani svojmu okoliu ani svojmu
zdraviu. Pri tréningu Parkouru by ste nemali nicit súkromný ani
verejný majetok a vnikat na súkromné pozemky. Ak vás niekde nechcú,
tak tam proste netrénujte. A trénujte s rozmyslom, najlepšie
pod vedením skúsenejších osoby.
Hoci sa z tohto
textu môže zdat, že Parkour je plný obmedzení, napriek
tomu ponúka úplne nový pohlad na naše okolie a aj nás
samotných a neskutocný pocit volnosti.
Smutné však
je, že vela ludi nepochopi pravú myšlienku filozorie
parkouru vylozi si ju po svojom. Hlavne zacinajuci traceuri chcu co
najrýchlejsie zvládnut obtiažné skoky potom sa casto stáva,
že prichadzajú k úrazom a hadže to zlé svetlo na celú
komunitu PK.
Historia:
Parkour sa
inšpiroval mnohými zdrojmi, predovšetkým Prirodzenou
metódou Georgesa Héberta, ktorá vznikla na pociatku dvadsiateho
storocia. Francúzki vojaci vo Vietname sa inšpirovali
Hébertovou prácou a vytvorili to, co je dnes známe pod pojmom
parcours du combattant. David Belle sa k tejto prekážkovej
trati a Hébertovej Prirodzenej metóde dostal vdaka otcovi,
Raymondovi Bellovi, francúzskemu vojakovi, ktorý sa týmto
disciplínam venoval. David Belle trénoval mnohé disciplíny,
napríklad bojové umenia ci gymnastiku, a hladal možnost ich
využitia v živote.
Po prestahovaní do
Lisses v roku 1987 (predmestie Paríža) David Belle pokracoval
vo svojej ceste. Tu sa k nemu pridala skupina ludí (napr. Sébastien
Foucan), ktorá s ním trénovala, rozvíjala schopnosti a definície. V
roku 1997 tak vznikla skupina Yamakasi (názov pochádza z jazyka
Lingala a znamená silné telo, silná duša, silný clovek).
Niekedy v roku 1998 vznikol samotný názov disciplíny - parkour.
Skupina Yamakasi
sa rozdelila v roku 1998 kvôli nezhodám ohladne show Notre Dame de
Paris. David Belle odišiel zo skupiny a ked Yamakasi v roku
2001 natocili film Yamakasi, David ho oznacil za prostitúciu
umení.
V lete 2003 vo
Velkej Británii odvysielali reportáž Jump London so
Sébastienom Foucanom, ktorý odštartoval rýchle
šírenie parkouru po celej krajine. Zároven však
vznikol nový prúd a napokon oddelujúca disciplína s názvom Free
running.
Parkour sa
objavil aj vo filmoch:
-Yamakasi
(2001)
-District 13
(2004)
-The Great
Challenge (2004)
-The Bourne
Supremacy (2004)
-Casino Royale
(2006)
-Breaking and
Entering (2006)
-Live Free or Die
Hard (Die Hard 4.0) (2007)
-The Bourne
Ultimatum (2007)
-Banlieue 13
– Ultimatum (2009)
A
dalších... parkou sa vyskituje vo filmoch coraz
castajšie
Ukážka
niektorých skokov z parkouru:
Video: David Belle
http://www.youtube.com/watch?v=kWJHSyjVMY8
Zdroje:
http://sk.wikipedia.org/
http://parkour.cz/
http://creedalene.com/wordpress/category/parkour/