Veru, veru, skoda ze je iba vymyslena. Povie si asi kazdy Modran dochadzajuci denno-denne do Bratislavy. No obyvatelia tohto aj dnes pekneho, no z hladiska dopravy nestastne rieseneho mesta, mali pred viac ako 150 rokmi inu mienku. Moralka ci strach zo straty pozemkov a pracovnych prilezitosti? Co bolo skutocnym dovodom odstupenia zo spolocneho zeleznicneho spojenia slobodnych kralovskych miest Bratislava, Svaty Jur, Pezinok, Modra a Trnava sa dnes uz asi nedozvieme.
 Prva konska zeleznica na europskom kontinente vznikla v rokoch 1828-1831 a viedla z Prahy do miest Bruska a Lany. Prvu koncesiu na vystavbu parnej zeleznice v rakusko-uhorskej monarchii dostal, napriek pociatocnej nepriazni viedenského cisarskeho dvora, viedensky financnik Rothschild. Trat viedla z Viedne, cez Gansendorf, Breclav a Brno do Prahy a Rothschild ju nazval Cisarsko-kralovska Ferdinandova severna draha.
Po vystavbe trate z Viedne do Prahy vznikol plan pripojit k tejto zeleznicnej magistrále aj Bratislavu. Sedemnast miestnych velkostatkarov a obchodnikov z miest Bratislava, Svaty Jur, Pezinok, Modra a Trnava zalozilo spolocnost Prva uhorska bratislavsko-trnavska zeleznica, do cela ktorej sa postavil baron Walterskirchen. Ustanovujuce zhromazdenie spolocnosti bolo 22.1.1838. Ucastinna spolocnost mala zakladny kapital 500 000 zlatych. Uhorska miestodrzitelska rada tento projekt schvalila a vypracovanim planu zeleznice poverila inziniera Frantiska Hyeronimiho. Podla povodnych predstav sa vystavba trate mala uskutocnit v priebehu dvoch rokov so stanicami Presporok, Pezinok, Modra a Trnava s nakladiskom Svaty Jur a zastavkami Cifer a Raca.
Velke problemy nastali pri stavbe zeleznice s vykupom pody. Vela vlastnikov vobec nedalo povolenie na stavbu a dalsi pozadovali za povolenie obrovske obnosy. Mesta, cez ktore mala trat prechadzat, pozadovali zasa tzv. gratis akcie, co v skutocnosti znamenalo bezplatny podiel v spolocnosti. Technicke problemy nastali predovsetkym v mocarinach svatojurskeho Sura, ktory v tom case siahal az po Modru.
Modra vystupila zo spolocnosti este v prvej faze vystavby. Podla niektorych mestski radni pani nedovolili budovat zeleznicu v blizkosti mesta, s odovodnenim, ze zeleznica prinasa nemravnost medzi obcanov. Zaroven tu vsak bol silny tlak miestnych kovacov, kolarov a povoznickych podnikatelov, ktori sa obavali o stratu prace a tak nepovolili stavbu zeleznice cez svoje pozemky. Ked bola trat dotiahnuta az po Bahon, mesto svoje rozhodnutie olutovalo a Modransky magistrat ponukal az 60 000 zlatých za odklonenie trate cez Modru. No uz bolo neskoro. Pred vystavbou zeleznice kvitnuca Modra svoj vyznam postupne stratila, kedze obchodnici a pestovatelia vina nemohli, vzhladom na moznosti prepravy, cenovo konkurovat vinarom z Pezinka a Svateho Jura .
Modransky magistrat sa v rokoch 1896-1914 opatovne snazil o presadenie vybudovania zeleznicnej odbocky Pezinok (alebo Senkvice) - Modra - Trstin, no bez uspechu. Podobna myslienka ozila opat v roku 1918, tentokrat ako sukromna zeleznica spajajuca Modru a Senkvice. Spolocnost, s 51% ucastou mesta a kapitalom 1 500 000 korun, mala byt vysoko ziskova. Napriek tomuto prelomovy rok 1918 neumoznil uskutocnenie tychto planov. V roku 1920 dalo mesto vyhotovit 13 000 dubovych prazcov a Ministerstvo zeleznic CSR ponuklo vyhotovenie a dodavku dalsich vymenou za kolajivo. Dohodu pochovalo velitelstvo ceskoslovenskej spravy vojenskeho zeleznicneho materialu v Pardubiciach, kedy kapitan Diepold rozhodnutie zdovodnil nedostakom pracovnych sil, dopravnou kalamitou a vybavovanim starsich zavazkov.
V septembri 1956 sa opat ozivili snahy o postavenie zeleznicnej vlecky zo Senkvic. Dokonca v Hukostave Kosice demontovali kolajnice, ktore mali byt pri vystavbe vlecky pouzite. No uz v januari 1959 na mimoriadnom zasadani rady MNV bolo rozhodnute, ze stavba zeleznicnej vlecky Modra - Senkvice je neekonomicka a zastavuje sa pre nesulad s dopravnou politikou. Kolajnice a vyhybky boli nasledne odpredane na stavbu vlecky Tovarni na chladnicky n.p. Zlate Moravce. Nadej Modranov na zeleznicne spojenie tak bola definitivne pochovana.
 A ako to bolo s povodnou konskou zeleznicou? Trat sa postavila az do Trnavy a nasledne sa napojila Sered (co velmi podporoval miestny vlastnik panstva grof Karol Esterhazy).
Podla jednej verzie, zacala zeleznicna spolocnost coskoro po prvych ziskoch zapasit s financnymi tazkostami. Osobna doprava totiz nepokryvala na dlhsej trati ani len reziu a nie to, ze by este vyprodukovala zisk. Spolocnost si preto docasne vypomohla pozickou 99 000 zlatych. Ani tento uver vsak nezastavil upadok Prvej uhorskej bratislavsko-trnavskej zeleznice. Nasledne prevzal krachujucu spolocnost bankový dom Brenner-Windischgratz.
Podla inej verzie bola prevadzka ziskova, no nie natolko, aby mohla financovat prestavbu trate na parnu sustavu. Preto bola spolocnost odpredana.
V kazdom pripade, nova spolocnost zastavila konsku prevadzku a spustila rozsiahlu prestavbu trate. Uz 1.5.1873 bol z Bratislavy vypraveny prvy parny vlak do Trnavy.
Aj napriek takemuto koncu konskej zeleznice z Bratislavy do Trnavy, tvori jej existencia vyznamnu kapitolu dejin tohoto regionu. Nielen ze to bola jedina konska zeleznica v byvalom Uhorsku, no jej existencia tiez vyznamne prispela k hospodarskemu rozvoju miest cez ktore prechadzala. Poslednymi pozostatkami tejto zeleznice su budovy byvalych stanic v Bratislave, Svatom Jure a v Pezinku.
A co sa Modry tyka, nepritomnost zeleznice prispela k zachovaniu sidelneho koloritu tohoto mestecka - bez pritomnosti priemyslu a inych faktorov, ktore casto narusili panoramu miest kade zeleznica prechadza :o)))
 Zdroj textu:
Zudel J., Dubovsky J., a kol.: Dejiny Modry, vydalo mesto Modra, ISBN 80-969550-3-9, 2006.
Propagacne materialy modranskeho informacneho centra.
Peter Wittgruber: Zeleznicu v Pezinku berie dnes kazdy ako uplnu samozrejmost. Malokto vsak vie, ake boli okolnosti jej vzniku. (Máj 2000), (internet)
Ing. Ladislav Szojka: Prva uhorska bratislavsko-trnavska zeleznicna spolocnost (1837 - 1871), Prednaska odznela dna 24. 11. 2006 v Obradnej sale Mestskeho uradu v Seredi (internet)
Kes (da sa aj Drive in) vas privedie na miesto, z ktoreho si mozete pozriet, kade mala zeleznica smerujuca do Modry prechadzat. Na brehu Surskeho rybnika (vid. waypoint) mozete sledovat zrealizovanu zeleznicnu trat prechadzajucu Senkvicami a pri troske stastia, zazriete aj prechadzajuci symbol pokroku 19. storocia :o))) Ako FTF odmenu vkladame nas SWG. Pekny lov prajeme.
Venovana nasmu synikovi Gregorkovi, ktoremu, vdaka rozhodnutiu predkov, musime chodit ukazovat vlaciky do Pezinka :o))) |