Nádherná poloha s výhladom na Vysoké Tatry pritahovala na územie
Kvetnice už pred 2500 rokmi ludí tzv. badenskej kultúry.
Zachovali sa tu stopy po pravekom hradisku, neskôr sa spomína v
polohe Zámcisko tzv. Popradský hrad. V 13. storocí bola
založená banícka osada Stríž, ktorá zanikla okolo roku
1462. Na pociatku výstavby samotnej Kvetnice bola iniciatíva
Uhorského karpatského spolku a jeho predsedu, grófa Albína Cákiho
(1841-1912), postavit na vrchole Zámciska turistickú útulnu s
rozhladnou. Rekreacná osada sa zacala budovat v roku 1880 pod
patronátom popradského starostu Eduarda Graffa. Pri svojich
potulkách Kvetnicu navštívil bulharský cár Ferdinand Coburg.
Úcinné klimatické podmienky ju predurcili na výstavbu klimatických
kúpelov. Nepriaznivá zdravotná situácia po 1. svetovej vojne
iniciovala v roku 1920 založenie ústavu na liecbu TBC pre
železniciarov. V roku 1921 bola založená Masarykova
liecebna plúcne chorých zamestnancov ceskoslovenských
štátnych dráh. Tuberkulóza a respiracné choroby sa tu
liecili až do roku 2008, kedy liecebna zanikla. V posledných
rokoch sa tu liecili aj onkologické ochorenia. Ústav, jeho
zamestnanci i udalosti, ktoré sa tu udiali, boli úzko spojené so
životom Kvetnice. V rokoch 1940 – 1941 sa tu liecil
mladý básnik katolíckej moderny Pavol Ušák – Oliva
(1914 – 1941), v roku 1943 básnik a prekladatel Július
Zborovian, v roku 1955 košický akademický maliar Juraj
Collinásy, v rokoch 1975-1976 hudobný historik a skladatel Anton
Cíger.
Kvetnica si do dnešných cias zachovala liecebno-rekreacný
charakter hlavne pre obyvatelov mesta Poprad. Je miestom ich
regenerácie a oddychu. Duševnú útechu hladajú
návštevníci aj v rímskokatolíckom Kostole sv. Heleny (1909
– 1910). Kvetnica je známa aj ako nálezisko minerálov, a to
predovšetkým achátov a sekundárnych minerálov medi. Acháty
sú najstaršie umelecké diela prírody, staré približne
250 miliónov rokov. Sú nenapodobitelné a každý exponát achátu
je výnimocný.
Zdroj: www.poprad.sk
Cache
Uvedené súradnice vás dovedú priamo do stredu Kvetnice, pred
rozcestník turistickej znacky a náucného chodníka. Aby ste vedeli,
ktorým smerom sa máte práve odtial dalej správne vybrat a kde nájst
skrýšu, musíte sa najprv zahrat...
Nedaleko od Kvetnice, z druhej strany kopca, sme ako deti zo
školy chodili na branné cvicenia a okrem iných hier sme
hrali aj piškvorky. Na jedno takéto branné cvicenie si
pamätám a celá hra prebiehala takto:
Aj tento rok sú vo finále piškvoriek Martin a Pali. Sedia
na / deke, my ostatní okolo nich na zelenej tráve, vlavo o pár
metrov / dalej hrajú chlapci futbal, Janko zakopol o pen v
blízkosti lesa. Východ / slnka už bol dávno prec, hra zacala.
Pali hrá na C pät, / Martin odpovedá na L tri. Hra napreduje
rýchlo, Pali J sedem, Martin / G dva, Pali C devät, Martin G desat.
Pali sa zamyslel, napil / caju, zjedol kúsok chleba a plesnivý syr,
natahuje sa po pero a / dáva L dva. Martin tretí krát útocí a dáva
na E jedenást. / Pali musí prejst do obrany na C sedem. Hra
vrcholí, dvíha sa / vietor. V dialke pastier zahána svojich
šeststoštyridsat kráv domov. Martin uvážlivo
útocí / na I dva, Pali potom F sedem. Zrazu sa zablysne, zahrmí,
Martin / rýchlo škrtá H tri, no všetci už
bežíme pred daždom skryt sa...