V dnešnej uponáhľanej dobe dobre padne sa na chvíľku zastaviť, spomaliť, utriediť si myšlienky. My vám jedno takéto miesto ponúkame. Malá kaplnka na okraji obce Láb, vedľa hlavnej cesty smerom na Jakubov, sa týči na najvyššom bode Lábu – „Na vŕšku”. Čaká Vás kaplnka sv. Vendelína s pekne zrekonštruovaným exteriériom a zeleňou s lavičkami.
Láb ako roľnícka obec chovala k svätému Vendelínovi veľkú úctu a preto sa občania v roku 1755 rozhodli postaviť mu kaplnku. Na murovanom oltári je obraz sv. Vendelína. Zvon na malej vežičke je ladený do “g”. Ľudia verili, že jeho zvuk zabráni chorobe oviec, ktorá sa v kronike opisuje ako “lues pecorum” - asi antrax - sneť slezinová.
Vendelínkové (jáderkové) hodi
Títo hodi bívajú nasledujúcú ňedzelu po svátku sv. Vendelína. V minulosci na túto svatenšu dochádzali farňíci s kosteua v procesiji, de sa nésli šecki relikvije, keré bívajú súčascú takého prúvodu. Starší spomínajú, že procesija sa konaua za každého počasá. Nejeden ráz biu prúvod sprovádzaní silním vjetrem a déščem. Svatenša biua za doprovodu lábskej dechovej hudbi. Dnes už nechíbá občerstveňí pro muzikantú a ostatňích ludzí a též sa rozdávajú pečené jádrka. Nigde nejsú také chutné jak tadi. A podla teho aj Lábjané dostali právem prezífku “Jáderkári”.
Zdroj:
Nová kniha o Lábe, MVDr. Pavol Hallon, 1999
Lábe, Lábe..., Emília Štefeková, 2006
Aktívne sa o hľadačov zaujíma pani z protiľahlého domu, preto prosím majte vymyslenú dôveryhodnú legendu.