Bikeri - Martanko Mystery Cache

Táto keška je venovaná ručičkovým náramkovým hodinkám

Prvé hodinky pripevnené na náramku sa zacali objavonat niekedy zaciatkom 18. storocia. Kým dostal tento praktický vynález podobu náramkových hodiniek ako sa patri, uplynuli dalšie desiatky rokov. Tie prvé údajne vyrobil parížsky hodinár a zlatník Márie Etienne Nitot okolo roku 1800. Používalo sa zlato, striebro aj ocel. Prvé náramkové hodinky boli krehké, dali sa lahko poškodit len prudkým pohybom, nieto nárazom. Ich další vývoj sa teda zameral na dalšie technické zdokonalovanie. V roku 1875 prišiel viedenský hodinár De Lohr s vynálezom automatických hodiniek, ktorých pero sa natahovali pri pohybe toho, kto je nosil. Náramkové hodinky sa stali postupne jedným z najrozšírenejších vynálezov. Obdobím dalších revolucných zmien prešli pocas 20. storocia, získali na presnosti, odolnosti (proti úderu, prachu i vode), a získali množstvo prepracovaných funkcií. V tridsiatych rokoch sa v USA objavili prvé hodinky pre deti (ako inak než s Mickey Mousom) V pätdesiatych rokoch sa zacali vyrábat prvé hodinky na elektrickú batériu.

Demontované hodinky Prim

pouzite z http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Prim_mechanical_wrist_watch_disassembled_whole.jpg

Klasické hodinky boli (sú) pohánané špirálovou pružinou. Pružina sa musela pravidelne napnút (natahovanie hodiniek) a jej tlak sa cez prevodovku (ozubené koleska) prenášal na rucicky ukazujúce cas. Zo zaciatku sa hodinky natahovali denne, neskôr sa technológia natahovania zdokonalila a hodinky vyžadovali natahovanie cca raz za týžden. Takt hodín, podobne ako u velkych hodín, urcuje kyvadlo. V náramkových hodinkách sa používa (fyzikálne) Maxwellovo kyvadlo v slovencine tiež nazývané nepokoj. Je to rotacne uložený zotrvacník spojený so špirálovou pružinou. Ozubené kolieska sú pripevnené na zahrotených hriadeloch uložených v tvrdokovových puzdrach alebo v drahých kamenoch s dutinou. Na hodinkách bol udávaný pocet kamenov (drahokamov - jewels). Cím drahšie hodinky, tým väcší pocet kamenov.

Vynález „samonatahovacích“ hodiniek umožnoval trvalé natiahnutie bez špeciálnej cinnosti užívatela: využil ekcentrickú váhu zvanú natahovací rotor, ktorý rotoval podla pohybov ruky užívatela. Pohyb natahovacieho rotora bol prenášaný na zariadenie, ktoré natahovalo pružinu.

Zaujímavost: Urcovanie svetových strán podla slnka a hodinek Svetové strany môžeme zistit pomocou Slnka a rucickových hodín. Hodinky dáme do vodorovnej polohy a malú rucicku nasmerujeme na Slnko. Smer na juh nám potom ukazuje os uhla medzi malou rucickou a císlom 12 na ciferníku. V prípade, že je akurát zavedený letný cas (LSEC), ukazuje smer na juh os uhla medzi malou rucickou a císlom 11. Podobný postup môžeme aplikovat aj na Mesiac v Splne. Pretože ked je Mesiac v splne, je vlastne v opozícii so Slnkom. To znamená, že sa nachádza tam, kde bolo pred 12 hodinami Slnko.

Keška nie je na uvedených súradniciach k správnym súradniciam kešky sa dopracujete ak správne vyrátate nasledujúcu úlohu.

Kešer martanko sa rozhodol, že ukryje nejakú tú kešku na jednú z planét našej slnecnej sústavy. Zapácila sa mu modrá planétka menom Zem. Nasadol do svojej martanskej lode a hned aj na nu priletel. Pristal na súradniciach N 49° 02,936`E 010° 27,851` po pristáti si prestavil svoj martanský cas na miestny. Bolo práve 8:00. Vybral svoje mapy a zacal hladat vhodné miesto pre svoju kešku. Trvalo mu to len chvílu a už mal aj vybraté. Pozrel na svoje rucickové hodinky bolo nieco krátko po 8:00. Velká rucicka bola rovnobežne s malou rucickou a však neprekrývali sa. PRESNE v ten moment martanko vyrazil. Letel PRIAMO na východ. Kedže bol velký maškrtník celou cestou hltal cukríky. Každých 8 415 preletených metrov jeden zjedol. Po vyše 2,5 hodiny priletel blízko k miestu kde sa rozhodol uložit kešku. Pozrel na hodinky a zistil, že velká rucicka je zase PRESNE rovnobežná s malou rucickou, tento krát sa však prekrývali. Zo svojho palubného pocítaca zistil, že cestou k miestu uloženia kešky letel priemernou rýchlostou 0,3 stupna za 5 minút. Vystúpil z lode a vybral sa pešo PRIAMO na sever. Prešiel pár metrov a uložil svoju kešku. Štastný a spokojný zo svojej kešky sa vrátil na svoju planétu sledovat, kolko pozemských kešerov nájde jeho kešku :)

Jedna ´(minúta) zemepisnej dlžky predstavuje v tomto príklade vzdialenost 1,2km.

Pocet cukríkov, ktoré martanko cestou zjedol je AB.

E (vyrátaj a vypocitane stupne a minuty zaokruhli na 3 desatinne miesta napr.: 1° 23,456`

N 49° (B/2),(A+1)(20+(2*B²))